Honda deň na Slovakiaringu 2010

Z domu som vyrážal pre mňa ultra skoro s nádejou, že počasie cez deň zostane aspoň také ako bolo ráno. Teplota síce ešte nepresahovala ani desaťstupňovú hranicu, ale aspoň nepršalo. Na okruh dorážam medzi prvými, uchytávam si dobré parkovné miesto pri Honda boxoch a už aj sondujem situáciu.

Poniektorí ešte zabalení v spacákoch, zalezení v autách či minikaravanoch, dospávali zrejme bujarú predošlú noc. Honda začala otvárať boxy, chystali už „prihlasovacie centrum“ a to, prečo sme tam prišli. Na boxovej uličke sa začali zoskupovať naleštené, dotankované a niektoré aj čerstvo prezuté krásky od Hondy. S blížiacim sa časom prvého štartu sa to začína čoraz viac hemžiť novinármi, študuje sa rozpis jázd, klebetí sa ako na trhu, podávajú sa ruky... Počasie vyzerá všelijako, ale aspoň zatiaľ neprší. Na 9:00 je naplánovaný prvý štart, tak poďme naň...

VFR1200F po prvé

Hneď na začiatok mám na rozpise naplánovanú VFR1200F, o ktorej sme písali v tomto teste. Čerstvo prezutú Véeferu štartujem, nechávam zahriať a vyrážam na okruh otestovať nielen jej kvality, ale aj opáčiť, ako sa na okruhu správajú nové Dunlop SportSmart. Prvý okruh prechádzam ako vždy pomalšie, nielen na zahriatie pneumatík či rozhýbanie tela. Prvotné jemné podšmyknutie čerstvo nových pneu mám za sebou, zrýchľujem a náklony ťahám až po stúpačky. Ako som písal v teste, v bežnej premávke nie je treba vôbec vysadať, ale to platí na okruhu iba po, nazvime to, turistické tempo. Ak chcete konkurovať eseskám, je treba štýl jazdy mierne zmeniť. Naladiť vnútorné vlnové dĺžky na športové frekvencie. Zaľahnúť viac na nádrž, radiť pri vyšších otáčkach, to znamená až za hranicou 7000 ot. za minútu, vysúvať rozmaznanú turistickú prdel aspoň trochu mimo sedlo. Kolienko vystrčiť a mierne ním kontrolovať náklon. Zlepšenie času na kolo je zaručené.

Brzdy so svojou silou a jemnou dávkovateľnosťou zachránia neodhadnutie vzdialenosti pred zákrutou a následný neželaný výjazd do kačírku. Bez obáv ich môžete použiť až na hranicu, pretože ak to aj preženiete, ABSko vaše chyby opäť zmaže a vy s toho vyjdete znova bez ujmy. Teda možno okrem poškvrnených spoďárov a spoteného čela. Rozhodený, rozladený z prvej vašej krízovky ste samozrejme netrafili dobrú rýchlosť a výjazd bude pomalý? V žiadnom prípade. Motor poskytuje dostatočnú zásobu výkonu aj pre menej skúsených jazdcov. Stačí viac otočiť plynom a motor si s vašou neskúsenosťou okruhového strelca poradí sám.

Neodchádzajte od vašich prijímačov, o chvíľu pokračujeme...

Honda VFR1200F

CB1000R

Dvadsaťminútová pauzička je rýchlo preč a ja sa už usádzam na „veľkého Horneta“. Viem, že to nie je Hornet, ani sa mu tak nehovorí, ale ja mu tak hovorím a budem hovoriť stále. Moja premiéra a dúfam, že nie zároveň aj derniéra. Na bežných cestách sme ho už pre vás jazdili a aj porovnávali so superšportom. Vyrážam z depa, neskutočne milo prekvapený ľahkosťou ovládania. Prvý okruh pomalšie ako vždy... Ale kdeže. Pár zákrut a už sa neviem udržať na uzde. Po Véeferke mi pripadá ako bicyklík. Prehadzujem ho v zákrutách s ľahkosťou a presnosťou, ako dlho žiadnu inú. Nižšie umiestnené stupačky a dlhé, dlhočizné tŕne okamžite obrusujem na dĺžku vhodnú okruhovému jazdeniu. Z pomalých zákrut motor ťahá Horneta už z nízkych otáčok. Všetko ide ideálne, všetko je perfektné (rátam už skrátené tŕne) až po prvú rovinku za posledným horizontom. Prilba nalepená na nádrži, krčné svaly napnuté na ultimum a neverím že sa ešte dlhšie udržím. Našťastie ma vykúpila dlhá pravotočivá. Hádžem o tri dole, mierne na brzdy... Ani neviem ako a už radím šestku na cieľovke. Krásnych dvestoštyridsať na tacháči, embrionálna poloha a opäť tá bolesť krku. Prečo tu nie je aspoň malý, malunký štítok? U mňa jediné mínus pre túto motorku.

Honda CB1000R

VFR1200F po druhé

Žiadna odpočinková dvacka, hneď presadám na Véeferu a nech mi nevychladnú gumky, okamžite si to pálime na štart. Žiadne pomalšie kolo, ani pár zákrut. Rovno z mosta do prosta. Štít, riadidlá a aj motor je lepší a vhodnejší na okruh, oproti veľkému Hornetovi. Kapota, ktorá vo vysokých rýchlostiach stabilizuje motorku vďaka prúdiacemu vzduchu prechádzajúcemu cez prieduchy, je teraz trochu na škodu. Motorku do zákruty musíte silnejšie tlačiť, treba prekonať ten prúdiaci stabilizujúci vzduch medzi kapotami. Rám a odpruženie by hravo zvládli prehadzovanie v rýchlych esíčkach, ale práve kvôli tomuto vzduchu je to trošku ťažšie. Kardan nie je až taký problém, ako si viacerí myslia a nahovárajú, možno tak na vode, čo som bohužiaľ nevyskúšal, ale váha už veru je značne nad limit okruhových fitnesiek. No tak ale všetci vieme, že Véefera nie je postavená na okruh a to, čo zvláda, je už aj tak veľmi dobrý výkon. Na okruhu som sa presvedčil, že je to ako som sa domnieval už v spomínanom teste, kde sme vám ju priblížili bližšie. VFR je športový turista pre „bývalých jogurťákov“, čo si sem-tam odskočia na okruh. Všetko vám bude viac ako rovnocenným partnerom pri rejsových jazdách na okruhu.

CBF1000

Keď sme nedávno mali na test litrovú Cébeefu, zistil som, ako môže byť motorka naladená na jednu vlnu, ako môže byť litrový motor prívetivý, nezákerný, zato ale ťahúň a pracant. Vždy som chcel motorku, ktorej sa musím prispôsobiť. Kvôli ktorej musím robiť ústupky, len aby som si užil ten pocit z jazdy. Nezaujímali ma motorky čo sa prispôsobili mne. Dokonca ani po dotestovaní tejto cébeefky som nezmenil názor. Viac sa dozviete v redakčnom teste, ktorý si bude môcť čoskoro prečítať. Ale teraz, keď som stál na okruhu pred rozpisom jázd a uvidel som že ma čaká na jazdu, niečo vo mne sa potešilo. Normálne z radosťou sadám do sedla a vyrážam vpred. Hneď na prvom horizonte za jazdy zrážam plexi na najnižšiu polohu. Do pravej dlhej za horizontom to vpálim bez vysadania, v 180tke radím šestku a brzdím až na ďalšom horizonte. ABS sa jemne prihlási, že tu nie je len ako váha navyše a ja si uvedomujem, ako rýchlo sa dá ísť na takto univerzálnej motorke aj na okruhu. Bez akýchkoľvek násilností ju sklápam do ostrej pravej, stupačka zaborená v asfalte, snažím sa viac vysadnúť, len nech toľko neškrkám. Podarilo sa. V ďalšej ostrej už značne vysadnutý s kolenom vystrčeným hádžem moju parťáčku do náklonu a opäť ten zvuk od stupačiek. Ďalšia zákruta a opäť. Už nepomáha vysadať, už by pomohlo iba pritvrdenie pruženia, sériové nastavenie už nepostačuje takto agresívnemu štýlu jazdy. „Turistické“ obutie drží perfektne, motor nenakopáva výkonom, brzdy s asistujúcim ABS, ľahko ovládateľný celok. Čo viac ešte chcieť? Ešte ako bonus môj zmenený názor! Takáto dokonalosť má čo-to do seba!

Honda CBF1000

CBF600

Nečakanie som mal ešte možnosť pojazdiť malú Cébeefku. Ovládanie je na veľmi podobnej úrovni. Rozdiel približne 20 kíl je poznať iba neskorším škŕkaním stupačiek. Na technickejšom okruhu by sa určite prejavilo ľahšie prehadzovanie zo strany na stranu, ale Slovakiaring vám dovolí odhaliť iba to, že je motoricky slabšia. Motor treba viacej točiť, treba viac radiť a viac sa sústrediť na bezchybnú rýchlu jazdu, keďže výkonový deficit musíte dobehnúť na brzdách. Tie má mimochodom totožné s väčšou sestrou.

No a záver dňa ukončený CBR1000RR

Trochu ma počas dňa mrzelo, že som nemohol pojazdiť Fárblejda, ktorý musí byť na túto trať ako stavaný, ale zase som bol rád, že som jazdil na suchej trati a nič som nepoložil. A zrazu kde sa vzal, tu sa vzal, niekto nám zoslal hustý dážď a sním aj zopár voľných motoriek. No a medzi nimi aj Fároš! Toľké šťastie na jeden deň? S vedomím, že budem totálne mokrý, sadám a vyrážam na trať. Hneď som banoval ešte viac, že som ho nedostal na jazdenie po suchej trati. Už po prvom kole som vedel, že táto motorka je niečo úplne iné ako ostatné čo tu boli. Toto je iná liga! Dokonca je to úplne iný šport, ako vraveli tí dvaja v palpfikšn... Ako sa z čista jasna zjavila, tak aj z čista jasna bola možno viezť sa na fárblejdovi preč. Dúfam, že sa ešte spolu s farblejdom stretneme...

Dunlop SportSmart

A čo nové Dunlopy? Zatiaľ to bola len taká oťukávačka, ktorá ale sľubuje kvalitu medzi motorkou a asfaltom. Dúfam, že vám v budúcnosti prinesieme niečo viac o tejto gumke.

Tak ako minulý, tak aj tento deň bol kvôli počasiu vydarený len na polovicu. Aj keď pre mňa bol vydarený asi komplet, keďže som ustál ďalšieho hajsajdra, tentoraz s hodnotou 14 litríkov. Véefera to našťastie ustála. Opäť hneď za cieľovkou, tam ako minule :-)

Text: Milan Mikulík - mikulec
Foto: Juraj odin Klačko

Motocykle na test poskytla spoločnosť Honda Slovakia. Redaktori Motoride.sk jazdia v oblečení 4sr a v prilbách Suomy.