Výlet masochistov alebo 4000 kilometrov bičíkovania 3/3

Cesta do Podgorice vyzerá už na mape sľubne a on s bratom nám len potvrdzujú dobrú voľbu. Najbližších sto kilometrov vytriešťame oči na všetky strany. Raz máme pri sebe obrovské skalné steny, o chvíľku zas nazeráme zhora do hlbokánskeho kaňonu, inokedy zas sledujeme rovné zelené lúky predelené čistučkou riekou zarezanou päťdesiat metrov do skál. Pre toto sa oplatí trepať aj tisíc kilometrov.

Z Podgorice odbočujeme na Cetinje. Určite si spomeniete na fotku kde sa chlap v šľapkách opiera o smerovú tabuľu s nápisom Kokoti a za ním stojí policajné auto. Tá dedinka je práve tu! Sledujem všetky tabule. Chcem sa odfotiť. Možno ju už niekto ukradol alebo neviem čo, proste sme ju nevideli.

Oproti idúceho motorkára normálne zdravím. Ukazuje aby som spomalil. Až keď sa míňame zisťujem, že je to policajt. O kilometer ďalej merali rýchlosť. Tak toto sa mi nestalo ešte nikde vo svete.

Z Cetinje smerujeme na mestečko Budva. Konečne by sme mali vidieť more. Prechádzame cez kopce a mňa ešte napadá, že by nebolo od veci zvečniť na kameru pocity tesne pred dosiahnutím mora. Miest na odstavenie pri ceste tu majú kopu, tak si jedno vyberám. Spomaľujem, radím do jednotky a zatáčam. Až vtedy si všímam, že to nie je parkovisko, ale len rozhrnutý štrk a čo horšie oddelený od cesty obrubníkom. Už je neskoro. Predné koleso ešte vyskakuje na obrubník, ale zadné sa len skĺzne a mám čo robiť, aby sme sa nevytrepali. Na šťastie sa nič nestalo nám ani motorke.

Spíme na private v Budve. Dávame si v reštike pivko a hneď sme opití. Ešte kupujeme dva žlté melóny za smiešne peniaze.

8. deň: Budva - Dobrota – Dubrovník – Makarska, 394 km

Konečne sa kúpeme v mori. Chvíľku kvasíme vo vode a potom pokračujeme do Makarskej, kde sú naši kamaráti. Je teplo, jasno, úplná pohoda. Chceme si pozrieť Dubrovník, lebo už na fotkách vyzeral veľmi pekne. V skutočnosti bol ešte oveľa krajší. Sme hladní a smädní tak hľadáme nejakú reštauráciu. Hneď pri hradbách sa nám jedna zdá celkom vhodná. Čisté stoly, vedľa ktorých je hneď more a výhľad na opevnenie Dubrovníka.

Prehnaný záujem čašníka a prázdna reštaurácia sa nám síce zdajú divné, ale počkáme čo sa bude diať. Čašník prináša jedálny lístok a hneď je všetko jasné. Najlacnejšie jedlo 95 eur. Čo teraz? Nič. Čakáme kým sa čašník vzdiali, berieme veci a slušne odchádzame.

Prechádzame do inej, kde je tiež pekne a ceny sú pre nás oveľa priaznivejšie. Nechávame tam 50 eur a odchádzame na ohliadku Dubrovníka. Sú už štyri hodiny poobede, takže času moc nie je. Len veľmi zbežne prechádzame pár uličiek. Je tu na môj vkus príliš veľa turistov, ale čo iné som mohol čakať, však áno.

O štvrť na deväť už stojíme na benzínke v Makarskej a čakáme na Pilota, ktorý nás dovedie k nim na privát. Vedú nás mestom a ukazujú to najlepšie, čo tu za týždeň našli. Skúšame ustrice. Prvých päť celkom fajn, ďalších päť od hladu, päť z chamtivosti a polovicu nechávame, aby sme to tam neovracali. Ešte obchádzame stánky, večerný prístav a ideme do pelecha.

9. deň: Makarska – Split – Paklenica – Lopar, 223 km

Budíme sa príliš neskoro, ale nič si z toho nerobíme, na tejto ceste sme si na to už zvykli. Chceme zaplatiť domácej dohodnutých 25 eur, ale nič nechce. Ostávame prekvapení a ešte raz jej dávame peniaze. Nie. Vraj je to jej darček k našej svadobnej ceste. Sme milo prekvapení.

Je niečo pred jedenástou keď vyrážame. Dnes je v pláne len cesta do Splitu, odkiaľ chceme naskočiť na trajekt a previesť sa na ostrov Cres alebo do mesta Rijeka. Trajekt chodí len dvakrát do týždňa. Samozrejme dnes nie. Tak som sa tešil, že si oddýchneme. Ešte nás odchytá miestny motorkár, ktorý má tiež Biga. Ísť cestou popri mori šesťdesiatkou nás už nebaví, tak smerujeme na diaľnicu, kde to síce tiež nie je žiadna zábava ale aspoň odsýpa.

Sme rozhodnutí, že na Cres nepôjdeme cez Rijeku, ale si to skrátime cez ostrovy Rab a Krk. Ťaháme v kuse až po trajekt z pevniny na Rab. Zadky už máme naklepané ako hovädzie rezne. Prechádzame ostrovom Rab na ďalší trajekt. Lenže dnes už nejde. Skúsime sa ubytovať hneď pri prístave na priváte, kde sme spali aj pred dvoma rokmi. Pani má našťastie voľno, a tak spíme za 18 eur v tej istej izbe.

10. deň: Lopar – Baška – Krk – Malý Lošinj, 133 km

Dnes by sme konečne radi dorazili do mesta Malý Lošinj, ktorý nám tak učaroval pred dvoma rokmi. Trajektom sa dostávame z ostrova Rab na Krk. Vyberáme peniaze v bankomate a niečo jeme. Prichádza správa od Cazza. Je na Lošinje. Cez motoride sme sa dohodli už na Slovensku, že sa tam stretneme a dáme si pivko. Odpisujeme, že večer sme tam a vstávame spoza stola, aby sme to stihli. Sadáme na moto, jedna, dva, tri. Bičík naraz stráca ťah ako vždy keď dochádza benzín. Nič sa nedeje, prepnem kohútik na rezervu a frčíme ďalej, veď na tejto ceste som to robil už hádam stokrát. Úsmev zamŕza až keď šmátram rukou po kohútiku a zisťujem, že už na rezervu prepnutý je. A sakra! Pri poslednom tankovaní som ho zabudol pretočiť. Takže rezerva nám práve vyhorela. Tlačíme moto na chodník. Ľudí je tu kopa a benzínku určite majú. Pýtame sa ktorým smerom teda máme tlačiť. Lenže najbližšia benzínka je v Krku a to je 20 km. Oj oj. Ešte chvíľku chodíme po domkoch a pýtame sa na benzínku. Nejako ani nepeníme. Berieme to úplne v pohodičke, veď sa nestala žiadna tragédia. Našťastie vidíme pani, ktorá sa chystá nasadnúť na jej skútrik. Pýtame sa či nemá náhodou benzín na predaj, aspoň dva litre. Je veľmi milá, otvára garáž a podáva nám bandasku s lievikom. Bežíme k motorke a lejeme asi tri litre do nádrže. Vraciam bandasku a vyberám peňaženku. Pani nechce ani korunu. Ďakujeme a odchádzame preč.

Cesta vedie do kopca a potom zas dolu, takže dole radšej vypínam motor. Vyšlo nám to. Tankujeme a pokračujeme k ďalšiemu trajektu. Cestu po Crese už veľmi dobre poznám. Časť cesty je nová a široká a ďalej pokračujú s výstavbou. Asi pôjde cez celý ostrov až na Lošinj.

Hľadáme si ubytovanie na priváte. Všetko je plné alebo majú voľné len do soboty lebo vtedy začína sezóna a už majú rezervované pre turistov. Hádam až na dvadsiaty pokus sa nám darí nájsť ubytko. Privát je veľký s veľkou kúpelňou, kuchyňou a terasou. Táto sranda stojí 35 eur ale sme radi, že niečo máme. Ostávame tu najbližšie tri noci. Večer ešte ideme pozrieť do mesta.

Je tu veľa turistov a obchody sú preplnené čínskymi sračkami. Pravdu povediac som sklamaný. Kľudné prístavné mestečko stratilo svoje čaro. Jediná prekážka pre turistov bola horšia a úzka cesta. Táto prekážka je už odstránená a turisti sa sem valia v húfoch. Čo mi najviac vadí, je tu kopa Čechov. Sorry bratia, ale ja vás nemusím. Proti motorkárom nemám nič, len neznášam tie rodinky na Ochcavkách, čo chcú všetko levněji prípadne slevu se slevy.

Cez deň sa kúpeme a večer chodíme na zmrzku a pivo do mesta. More je tu čistučké a vždy sme si našli nejaký flek, kde sme boli len my. Obzeráme rybky, kraby a všetky tie čudá čo tam žijú. Inak mesto je veľmi predražené. Tie isté mušle čo sme jedli na Makarskej za 30 hrivien tu majú za 200. Suveníry sú tiež neskutočne drahé. Kupujeme si len pár obrázkov na pamiatku.

Trinásty a zároveň posledný deň našej cesty je určený na transport domov. Vyrážame okolo pol šiestej ráno, no s trajektom a raňajkami pred Rijekou strácame kúsok času, a tak je skoro deväť keď konečne vyrážame. Čaká nás len poriadna porcia diaľnic. Nedeje sa nič zvláštne a cesta celkom ubieha. O deviatej večer sme už u rodičov a rozprávame zážitky.

13. deň: Malý Lošinj – Rijeka – Lublijana – Viedeň – Bratislava – Liptovský Mikuláš, 958 km

Pár čísel a záver

Prešli sme 4083km, pod zadkami nám vyhorelo spolu 256 litrov benzínu za približne 9300 Sk. Priemerná spotreba nám vyšla 6,2 litra. Na ubytovanie, pokutu, a poplatky sme minuli 18000 Sk. Spolu nás teda táto 13 dní trvajúca cesta stála cca 27000 Sk.

Zvykne sa tu písať nejaký záver z celej story, tak sa pokúsim aj ja naklepať pár riadkov. Miesto na ktoré sme sa tešili najviac nás aj najviac sklamalo, naopak miesta o ktorých sme ani len netušili a trafili ich náhodou, nám dali najkrajšie spomienky. Možno je to celé práve o tom. Prehnaným plánovaním cesty človek stráca voľnosť tak typickú pre jazdu na motorke. Azda tak vidíte viac pamiatok, idete rýchlejšie alebo kratšou cestou. Vždy však idete cestou niekoho iného.