Grécko – splnený sen. Meteora, Olympia, Mykény. 1. časť. 1/4

Nespomínam si, žeby som mal na strednej škole lepšiu známku z dejepisu ako letiacu vranu, ale zopár stavieb, vyspelosť a dokonalosť antickej doby pokrok, nebál by som sa použiť slovo veda a um ľudí žijúcich pred 2500 rokmi mi už pár rokov nedávali spať.

Na tento výlet som pripravoval doslova ako úchylný jedinec. Celé dni som zbieral poznatky, čítal cestopisy mladých študentov archeológie a plánoval cestu, kúpil zrkadlovku, čítal knihy o fotografovaní. Na podzim som trénoval na motorke, kľučky, brzdenie vyhýbacie manévre, celé hodiny. Vo štvrtok 7. 5. som si pripravil môjho verného spoľahlivého Fazera. Piatok a sobotu sme si s manželkou dožičili pyžamovo-reštauračné dni. Žiadne varenie, upratovanie, len radosti života. V nedeľu ráno o 8 hod ma vyprevádzal na cestu krásny úsmev.

1. deň. Košice, Pella. Keď vieš oddeliť rozum od tela.

Možno sa ti tá ceremónia zdá zbytočná, ale šalieť v práci a poobede rýchlo zbaliť motorku, akoby si ju kradol neveští nič dobré. Nezdá sa to, ale Grécko je blízko. Mám pred sebou okolo 1300km, znie to strašne. Na hanebnú cestu po diaľnici som sa rozhodol, pretože Maďarsko, Bosnu, Čiernu Horu, Chorvátsko a Srbsko mám zjazdené veľakrát. Z Albánska mám zlé skúsenosti. Navyše pneumatiky už majú odjazdene 8000km. Diaľničné Maďarsko zbehlo rýchlo. Ach to Srbsko. Na severe Srbska jeden veľmi šetrný dopravný inžinier rozdelil jeden jazdný pruh na dva žltou čiarou a vznikla platená diaľnica. V Belehrade som kľučkoval kvôli nehode v horúčave 5 km. Usmieval som sa, dobre, že som nešiel autom. „Prečo som nešiel autom“: to som sa pýtal po prejdení 900 km. Zadok a pravá ruka potrebovali oddych.

Zastavil som pri peknom motoreste pri motorkárovi. Šiel zo zrazu, pil minerálku, bol v štádiu vysycovania alkoholu. Ja som si objednal riadne jedlo. Sedíme pod terasou vedľa motoriek, míňajú nás ďalšie dve, otáčajú, tiež potrebujú po zraze riadny odpočinok. Tí traja sa poznajú. Trochu rozprávame o cestovaní, často chodia na zrazy do Ruska, nepotrebujú víza. Cena alkoholu a benzínu je jedinečná. Neďaleko nás zastavuje staručký Opel Omega so značkou VK / Vukovar v Chorvátsku / . Majiteľ ho určite v poslednej sekunde zachránil pred lisom v Nemecku, to mohlo byť v roku 1993. Vystúpili dvaja chlapi v čiernych nohaviciach, bielučkých košeliach, dve ženy v bielych jednoduchých šatách a dve decká. Všetci tmaví ako cigáni. „Moji známi“ začali na adresu týchto ľudí, ktorých označili za „Zakinthos“ jestvuje taký grécky ostrov, vrhať celé súvetia posmeškov. Ľuďom zo „Zakinthosu“ sa to samozrejme nepáčilo. „Zakinthos“ bude ležať asi veľmi blízko, pretože o pár minút prišla pomoc na dvoch autách v cene mojej reťaze na motorke. To bol dôvod na rýchly odjazd statočných motorkárov a tak som tam ostal sám. Rád by som zjedol jedlo za 10 € a odišiel nepoškodený. Som rád, že Slovensko ma evidenčne číslo so symbolom EU. Aj keď si nemyslím, že by ma tam vytrieskali, kamerový systém, blízkosť diaľnice, bolo mi to nepríjemné.

A tak som sa s novou skúsenosťou pobral do Macedónska. To ma privítalo krásnymi horami a bielymi končiarmi vrchov. Cesta a diaľnica umožňovala bezpečnú 130tku. Pár zastavení na mýtnici a som v Grécku. Smerujem na Thessaloniky /Solún/. Potom odbočujem na mestečko Pella. Ľahko nájdem archeologický areál. Je 22 hod. Gréckych 23. Ej, otvárajú o 13 poobede, práve v pondelok. Rozkladám stan a hnevám sa na seba, že nemôžem zaspať.

2. deň. Pella, Dodona, Kassópi, Nikópolis.

Z cestopisov som vedel, že areál v Pelle nie je súvislé ohradený a dá sa pozrieť. Skutočne ohrada už tam je, ale vchod je prevesená šnúrka. Reku namažem reťaz, počkám na lepšie svetlo. Prišiel vrátnik na Honde Innova a dnu ma nepustil, chcem platiť, podplácam, zbytočne. Čakám hodinu prichádzajú zamestnanci, na ženy sa vrhám s rozjasnenou tvárou a úsmevom, za ktorý by sa ani Terence Hill nehanbil. Všetko zbytočne, vysvetľujem, že nechcem ísť do interiérov, len sa prejsť po lúke. No pasarán! Heslo obrancov španielskej republiky ostalo naplnené. Pella v staroveku bola hlavným mestom Macedónskeho kráľovstva, sídlo Filipa II. a Alexandra Veľkého. Od r. 168 p. n. l. po porážke Rimanmi bolo mesto opustené. Veľmi som chcel vidieť povestné mozaiky. Nedalo sa.

Sklamaný vyrážam na cestu za kláštormi Meteory pri mestečku Kalambáka. Spočiatku si občas pomôžem neplatenou diaľnicou A2, potom nasleduje krásna cesta č.15. Stúpania v kopcoch, nový čierny asfalt ožívam ja aj Fazer, nikde nikoho, akoby všetkých sfúkli bohovia. Cesta je len moja. Hej, moja...ale za zákrutou patrí aj 200 ovciam. Na ceste je mix hliny, trávy, ovčích bobkov a hlavne rosa z 800 kopýt. Na spojku nebol čas...dlhé 2-3 sekundy brzdenia. Chýbali mi 2 m vrážam do zadného stehna ovce, pastier pi.....ja až o chvíľu.

Krajina okolo kláštorov je jedinečná, v pozadí biele vrcholky hôr a zvláštne tvary oblých skál. Kláštory sú „čerstvé“ prvé zmienky o osídlení boli v 11 storočí, prvý kláštor je z roku 1382, nakoniec ich bolo 24. Pripomínajú mi lastovičie hniezda, akoby splývali so skalami. Nachádzam si pekné miesto s krásnym výhľadom a spokojne raňajkujem. Vyťahujem foťák, dávam dole kryt objektívu, UV filter padá, chytám ho zamastenými rukami, nejestvuje lepšia plocha a nevhodnejšia chvíľa na snímanie daktyliek. Krajinou zaznieva hlasná slovenčina...

Krásnou cestou prichádzam do Dodony. Je tam najstaršia veštiareň v Grécku, stavby sú zo 4 storočia pr. n. l. no a v r. 167 pr. n. l. to všetko zničili Rimania. Je tam veľké divadlo z r. 272 pr. n. l., a Diova svätyňa. Naradostnený z tejto krásy smerujem po kľukatých ľudoprázdnych cestičkách do Kassópi. Vo vzduchu cítiť Iónske more, je teplo hádam v živote som nevidel toľko odtieňov zelenej farby. Asfalt je kvalitný, ale sivý!!! Som dostatočne umravnený z rannej zrážky. Priatelia, sivý asfalt znamená smrť motorkára. Zákruta, ktorú celú vidím a 40tkou prejdem s palcom v nose ani by som o tom nezapochyboval...realita podšmyknutie predného kolesa, prechádzam do protismeru. A pár km to isté!!! Zostupujem z motorky, kontrolujem pneu, v žalúdku kyselina. Suchá cesta je šmykľavá je to spôsobené svetlým kameňom v asfalte.