Grécko – splnený sen. Nafplio, Epidauros, Korinth, Atény, Delfy, Marathón, Olymp. 2. časť. 1/3

4. deň. Nafplio, Epidauros, Korint, Atény.

Ako už vieme na grécke raňajky sa neoplatí čakať a už vôbec nie si ich priplatiť. Ranné Nafplio je krásne a tiché, ale ja mám v pláne akustickú bombu pre 12 000 ľudí – divadlo Epidauros.

Bolo zasvätené Asklépiovi, ktorý je všade zobrazovaný s hadom, liečil ľudí a trúfol si vracať život mŕtvym. Zeus mal na to iný názor. Udrel blesk a chlap zmizol. Našťastie mal dcéru Hygieu, takže hygiena, had = zdravotníctvo. V divadle sme boli spočiatku dvaja a ja som si ho dokonale vychutnal. Samotné divadlo navrhol v 4. storočí pr. n. l. Polykleitos. Ešte by som rád vedel ako vyrátal aký uhol hľadiska a aká má byť výseč, aby som asi v 55 rade hore počul turistickú sprievodkyňu ako uprostred javiska roztrhala papier a počul šuchotanie papiera po zemi. Samozrejme, že divadlo je umiestnené v kopcoch nádhernej krajiny a priľahlé múzeum má v zbierke chirurgické nástroje alebo trubicu na liečbu šedého zákalu, keď som dobre rozumel poľskému sprievodcovi. Čo by asi géniovia tej doby dokázali dnes?

Omráčený dojmami som zabudol jesť a čo bolo horšie, zameral som sa na obzeranie a fotenie Korintského prieplavu. Mimochodom jeden z hlavných konštruktérov sa narodil v Košiciach v 19 stor. Zabudol som ísť do mesta Kórinthos!

Prieplav spája Iónske more s Egejských a je to 400 km skratka pre lode. Je dlhý 6,3 km, vysoký do 63 m, široký 25 m a hlboký 8 m. Stavitelia mali skúsenosti s Panamským a Suezským kanálom. Prvé pokusy o prekopanie boli v 7. storočí pr. n. l. Stavebné šťastie skúšali Nero aj Cézar.

Po neplatenej diaľnici smerujem do Atén. 4 mil. mesto a 31 stupňov odporúčam len veľmi odhodlaným motorkárom. V meste nie sú výškové budovy, je rozťahané, ulice sú úzke, nevieš kde si, nákladné auto alebo autobus ťa natlačí k stene a GPS je bez signálu, horúco je tam asi vždy, doprava je prehustená, motor ti nahreje kompletne celú motorku, ľavá ruka spojkuje hodinu vkuse. Akropolu som našiel pozerajúc na navigáciu v mobilnom telefóne. Mobil som položil na tankvak – ten ma vrchné vrecko prispôsobené tak, že keď ho rozzipsuješ dostaneš stojan v tvare písmena „A“ a navigáciu máš omnoho vyššie ako keby bola na riadidlách.

Hádam jediná vec na kopci je Akropola a jeden kostol – to ti nie je nič platné v úzkych uličkách. No, ale keď to prežiješ a dostaneš sa na Akropolu, musíš odložiť motorku ku stánku so suvenírmi, pretože okolo vstupov na Akropolu je plno asi nelegálnych migrantov, ktorí vyslovene obťažujú a okrádajú turistov. Predávajú vodu, ktorú nesmieš mať na Akropole. Sám som bol svedkom zákroku policajtov – prišli na skútroch Honda Innova 125 po dvoch (!) cez les už oblečení v „brnení“ a začali obuškovať tmavších ľudí.

Žiaľ, keby som chcel fotiť na Akropole bez ľudí, musel by som byť synom gréckeho ministra cestovného ruchu. Ale vážne. Prítomnosť turistov bola znesiteľná. Horúčava neznesiteľná. Na Akropole je chrám chrámov a ikona Grécka Parthenón, postavený v r. 447-438 pr. n. l. Sochy dodal Feidias architekt Kallikrates. Po obvode bolo 46 stĺpov vysokých 10,5 m. Na tejto stavbe nie je hádam kúsok rovnej plochy, pretože každá plocha bola využitá kamenármi na výjavy doby, alebo ornamenty.

To sa veľmi ľahko napíše a ešte ľahšie číta, ale keď si tam a pozrieš si to osobne, alebo odfotíš 250 mm obj. a doma si pokojne pozrieš tie drobné ornamenty, znova a znova sa pýtaš sám seba: „Ako je to možné?“ Keď si uvedomíš, že bývaš v 20 rokov starej popukanej bytovke, kde je všetko odfláknuté, zisťuješ naše babráctvo. Aby zázrakov nebolo málo, vstupenka do Akropoly zahŕňa aj vstup k najväčšej budove antických Atén – Olympieionu, chrám Dia Olympského. Aby reč nestála, rozmery sú 108 x 41 m a výška stĺpov 17,25 m, teda 5. poschodie paneláku. Dnes ich stojí 15. Takže si kráčam a v úzkej uličke, 200 m od Akropoly pred Hadriánovým oblúkom (ten rozdeľoval Atény na grécke a rímske) je hotelík. So skutočne malou dušičkou sa pýtam na cenu a očakávam paľbu. Cena je 40EUR. Okamžite platím, aj keby som býval na streche. Obchádzam Hadriánov oblúk a znova žasnem. Ešte pešo zájdem na novodobý štadión, kde boli v r. 1896 prvé novodobé Olympijské hry. Je pekný, ale staré sú omnoho krajšie. Zo známych príčin mám strašnú chuť na jedlo, z neznámych riadnu chuť na poriadne červené víno, grécke syry, olivy a mäso. A tak som sa v reštaurácií pod Akropolou sám šťastný šťastne opil.