História Pionier: Jenohrby - Pionier typ 550 - model "B"

Prvou evidentnou zmenou boli nové riadidlá, ktoré boli širšie ako u prvých modelov. Okom postrehnuteľná zmena bola v stredových partiách. Z ukotvovacej rúry sa pôvodné riadidlá rozchádzali a hneď boli zalomené pod dosť ostrým uhlom. Na nových riadidlách sa rúry ohýbali ďalej od kĺbu a ohnutie bolo viac oblúkovité.

pôvodné riadidlá na modeli A

Technici mimo tejto modernizácie sa venovali aj vylepšeniam karburátora, ktorý model "A" zdedil z mopeda J 359. Tento bol vybavený novým vzduchovým filtrom a cukátkom na preplavenie karburátora pri štartovaní. Nakoniec ho vyrábali v podniku PAL (Prístroje pre Autá a Lietadlá). Tento produkt mal názov PAL 2912.

Ako som naznačil v článkoch o skúškach Pionierov, tak smer modernizácií usmerňovali aj dotazy majiteľov nových strojov 550. Tie sa týkali hlavne spomínanej karburácie a vybavenia motocyklov doplnkami, ktoré by zvýšili užitkovosť jednohrbov.

Model "B" začal zbiehať z výrobného pásu s novými riadidlami a dolnými troma prelismi, ktoré čiastočne eliminovali vibrácie a kmitanie podsedadlových plechov. Dobrý reklamný ťah spravila aj Mototechna ako vtedajší jediný a monopolný distribútor nielen motocyklov z Považskej Bystrice. Na zlepšenie mobility pracovníkov železiarní v "Třínci". Mototechna súhlasila s dohodou medzi vedením železiarní a ich pracovníkmi o splátkových kalendároch za Pioniere na cestu do práce a na ich používanie aj na súkromné účely. Prvý vklad bol stanovený na 500 Kčs a ďalšie mesačné splátky boli automaticky pracovníkom strhávané zo mzdy. Vyšlo to tak, že na záver roka 1957 dostala ostravská Mototechna celkovú sumu za 100 kusov Pionierov. Robotníci sa teda po zložení 500 Kčs mohli odviezť domov na novučičkom Pionieri 550 model "B". Noví majitelia sa zgrupovali z hutníkov bývajúcich vlastne v okolitých horách údolia, kde boli železiarne V. M. Molotova Třinec postavené. Ich presun do práce bol tým uľahčený, pretože vtedajšie či už autobusové, či vlakové spoje premávali poväčšine v nie najvhodnejších intervaloch. V súčasnosti to veru nie je o nič lepšie. Dnes dokonca nepomôže ísť do práce autom, pretože tie vždy stoja v kolónach pred vjazdom do miest.

Veľká séria pre zamestnancov železiarní

Samotný výrobca, respektíve členovia jeho fotokrúžku tiež prispeli k reklame jednohrba, keď sa snažili robiť na výrobkoch z Považských strojární všelijaké kúsky. Zdokumentované sú viaceré extrémne pokusy. Z archívu pána J. Bednára som cez neúnavného propagátora vozidiel z Považských Strojární pána Metzkera získal niekoľko vzácnych skenov dobových fotografií pokusu o čo najväčší počet pasažierov na jednohrbe. Foto naznačuje jedného štandartného sediaceho pilota, dvoch spolujazdcov stojacich za ním, zrejme na zadnej kyvnej trojuholníkovej vidlici, dvoch spolujazdcov stojacich každý na jednej stupačke a jedného spolujazdca uvelebeného na riadidlách. Jeden Pionier 550 (pravdepodobne model B) bol teda osedlaný šiestimi odvážnymi cestujúcimi.

Čo myslíte koľkí sa vezú na jednohrbe

Podobnú extrémnu fotografiu Pioniera 550 modelu B spravil aj pán K. Masojídek a tá bola aj uverejnená vo Světe motorů 2/1960. Jazdec s terénnymi vlohami prezentoval jednohrba ako terénne vozidlo pri jazde len na zadnom kolese na poľnej ceste. Aj tento sken, ako aj následné dva mi poskytol pán Metzker.

Jazda po zadnom, nič mimoriadne

Sú to dobové fotografie z bežnej vtedajšej premávky. Vidieť dnes Pioniera 550 presne v takom stave ako schádzal z montážneho pásu je veľká vzácnosť. Zvyčajne sú dochované a zabudnuté jednohrby v tak dezolátnom stave, že sa im akurát hodí identifikačný znak "vrak". Z takýchto vrakov sa nedá presne určiť o aký model ide a poväčšine k nim žiadna dokumentácia nie je. Sám som v mladosti narazil na vraky rôznych Pionierov, ktoré ich pôvodní majitelia vylepšovali doplnkami, ktoré boli dostupné a nie vždy zhodné s daným typom, či modelom. Porenovačné stavy teda vždy vychádzajú z toho, čo ponechal osud na vrakoch Pionierov a ako zručne sa s tým vysporiadali renovátori.

Naznačil som už predtým, že charakteristickými znakmi sú len maličkosti. Rámy modelov A a B nemali továrenské madlo. To mal len typ C a bolo z navareného ohnutého drôtu. Zalomené riadidlá rozdielnych tvarov mali len modely A a B. Nádrž modelu A nemala prelisované pozmenené logo Jawa, to bolo dodatočné ako priestrek farbou. Prelisované logo mali modely B a C. Zátka nádrže bola z hliníkovej zliatiny. Silónový uzáver mal až typ 555. Dolné podsedadlové prelisy mali len modely B a C. Tiahlo zadnej brzdy bolo nad rámom u modelu A, až modely B a C ho mali pod rámom.

Samostatnou kapitolou bola elektroinštalácia a karburácia. Klasický klaksón napájaný od alternátora mal len model C. Model A bol najskôr bez klaksónu, neskoršie aj model B klaksón mal. Ten ale bol pod dvierkami podnádržovej kapotáže vpravo a bol napájaný dvoma plochými baterkami o celkovom napätí 9 voltov, ktoré boli uschované pod sedadlom v špeciálnej kapsičke.

Všetky modely typu 550 mali karburátor na ľavej strane. Novším karburátorom na pravej strane bol osadený až typ 555, preto kapotáž pod nádržou u typu 550 a 555 nie je identická. Pionierov 550 je ešte stále dosť medzi veteránistami, no poväčšine je to zmes charakteristických čŕt všetkých modelov A, B, C. Navyše zohnať originálne použiteľné plášte Barum 2,50 x 16 palcov je priam heroický čin a zohnať nové reprezentačné je tiež nemožné. Som rád, že jednohrby modelu B aj s individuálnymi úpravami, či doplnkami po renovácii vôbec sú.

Nie som človek, ktorý si myslí, že individuálnou renováciu jednohrb stráca na hodnote. Nikoho nezatracujem len preto, že tam nepatrí to a tam zas ono. Som rád, keď zazriem jednohrba v originálnom stave ako kedysi zišiel z výrobného pása, no nemyslím si že každý Pionier musí byť presne taký ako ho vyexpedovali Považské Strojárne. Bol by to smutný pohľad, ako kedysi keď to niekto niekedy nariadil. Aj vylepšené, či upravené jednohrby majú svoj šarm, hlavne sú prevádzkyschopné, človek nemusí chodiť peši a pritom si užije príjemného vánku a úžas v očiach okoloidúcich, či okolostojacich každého veku.