História Pionier: Malý motocykel Pionier 550

J. Jozíf vypracoval výkresovú dokumentáciu pre celkový motocykel a J. Křivka pre motor s ležatým valcom. Nebudem sa opakovať, no charakteristické črty vtedajšieho "motokola" sa zachovali až do predstavenia prototypu Pioniera 550 verejnosti. Ten bol vyrobený v Považskej Bystrici koncom roka 1954. Na jar roku 1955 sa začala jeho sériová výroba.

Malý motocykel Pionier 550 bol určený na prepravu jednej osoby a malého nákupu, či materiálu. Jeho prevádzka bola nenáročná na údržbu a bol veľmi úsporný. Na tú dobu bol dynamický a dosť rýchly a samozrejme spoľahlivý (po vychytaní múch). Motor bol rekonštruovaný v Pov. Strojárňach z motokola J 359, teda tvoril s prevodovkou jeden celok a tá bola trojstupňová. Pracoval v dvojtaktnom cykle a liatinový valec s hlavou bol k motoru ukotvený štyrmi závitovými tyčami o veľkej pevnosti. Piest bol bez deflektora s vypuklým dnom. Niesol tri piestne krúžky. Piestny čap bol bez ložiska a pracoval v púzdre mazanom olejom z palivovej zmesi benzín+olej.

Oko ojnice malo priemer 9mm. Ojničný čap na kľukovke mal valčekové ložisko rozmeru 5x8 mm a kľukovka bola ukotvená v dvoch guličkových ložiskách rozmeru 15/35x7 mm. Ľavá strana kľukovky ukotvovala primárny reťazový prevod a pravá zapaľovanie. Primárny prevod bol zakrytovaný olejotesným vekom motora a mazaný olejom z prevodovky. Výkon sa prenášal cez jednolamelovú mokrú spojku na trojstupňovú predlohovú prevodovku. Hlavný hriadeľ bol dutý s otvorom pre spojkovú tyčku a bol uložený v dvoch guličkových ložiskách 20/42x12 a 15/35x11. Predlohový hriadeľ bol uložený v klzných púzdrach. Radiaci automat bol v hornej časti prevodovky modifikovaný oproti J359.

Radiaca páčka bola v ľavo pre radenie ľavou nohou a štartovací pedál bol vpravo za vekom motora, v ktorom bolo vypínanie spojky a zapaľovanie. Valec mal vŕtanie 38 mm, jeho obsah bol 49,8 cm³ s výkonom 1,6 ks pri 5000 ot/minútu . Nad valcom na sacom potrubí vyústenom na ľavú stranu bol karburátor z J 359 s modifikovaným preplavovaním. Čistič vduchu (filter) bol sitkový s vlhkou vložkou, ktorý fungoval súčasne ako tlmič hluku sania. Výfukový otvor bol na spodnej časti valca s modifikovaným výfukom odvodeným z J 359. Zapaľovanie bolo pod pravým vekom motora v samostatnej komore s magnetickým rotorom a vinutým statorom. Na vytvorenie iskry slúžila mimo zapaľovania aj samostatná indukčná cievka ukotvená na ráme.

Ten bol jednoduchý dolu otvorený s podveseným motorom. Nosná rúra mala obdĺžnikový (štvorhraný) prierez. Rám vpredu pred kolenami jazdca mal uchytenú nádrž o objeme 3,5 litra benzínu. Na ňu nadväzoval kryt, ktorý zakrýval palivový kohútik, karburátor a indukčnú cievku. Predné dvierka ku karburátoru boli oproti prevedeniu J 359 spevnené. Pod motorom na ráme bol ukotvený modifikovaný stojan použitý z J 359 a stupačky.

Zadná brzda bola nožná s páčkou vpravo pod motorom integrovanou v stupačke. Zadná vlečná kyvná vidlica mala trojuholníkový tvar. Jej uloženie bolo v púzdrach za motorom s privarenými ukotvovacími elementami na zadné koleso v zadnej časti a s pohyblivým blatníkom s výstuhou blatníka, ktorá u J 359 nebola. Odpérovaná bola jednou vinutou pružinou šikmo do predu sklopenou a uloženou pod sedadlom. Predná vidlica bola ukotvená v hlave rámu v púzdrach (miskách) naplnených oceľovými guličkami a vazelínou. Mala dve teleskopické ramená (nohy) v ktorých boli klzáky vidlice. Tie boli odpérované vnútornými pružinami ukotvenými dole v pohyblivých klzákoch a hore závitovou skrutkou v hornom nosníku. Dolný nosník ukotvoval tiež obidve nohy. Obidva nosníky boli ukryté v esteticky dobre zvládnutom okrytovaní svetlometu. Klzáky boli uložené v texgumoidových tesneniach, neskoršie boli nahradené lacnejšími zo silónu. Podobne ako zadné koleso malo pohyblivý blatník, tak aj predné malo tiež blatník pohyblivý s vystuhou. Tento bol ukotvený vedľa oka na uchytenie osi predného kolesa a to dvoma privarenými úchytmi.

Reflektor vpredu mal diaľkové a tlmené svetlo. Prepínač bol na riadidlách, ktoré boli použité z mopeda J 359, no bez akéhokoľvek mechanizmu radenia rýchlostí. Prepínač svetiel bol neskoršie kombinovaný s tlačítkom klaksónu, ktorý bol spočiatku zásobený dvoma plochými batériami pod sedadlom o celkovom napätí 9V, neskoršie bol napájaný zo zapaľovania. Prepínač bol pri ľavom madle. Osvetlenie vzadu plnilo viacero funkcií. Žiarovka osvetľovala smerom dole ŠPZ, teda značku. Červené sklíčko, keď nesvietila žiarovka plnilo funkciu odrazky a keď žiarovka svietila, tak zadné svetlo v noci dávalo okoliu vedieť o motocykli na ceste. Kryt tohoto svetla bol celokovový so spomínanými otvormi pre sklíčko a osvetlenie značky.

Predné koleso bolo identické s kolesom J 359, teda rozmeru 16 palcov pre aplikáciu plášťa 2,50 x 16 s dušou 2,50 x 16 a polonábojovou bubnovou brzdou s vonkajším vypínaním. Vzadu bola identická zostava tiež ako na J 359. Zmenou ale bola rekonštruovaná zadná rozeta a polonábojová brzda bola ovládaná tiahlom so spomínaným páčkovým ovládaním s páčkou vpravo pod motorom ukotvenou v telese stupačiek. Ovládanie zadnej brzdy na J 359 bolo lankom od riadidiel.

Pri zadnej brzde sa trošku pristavím. Niektoré prototypy J 359 mali ováldanie zadnej brzdy tiahlom od pedálov. Táto taktika sa preniesla aj na prvý typ 550, ktorý pracovne volám typ "A". Na pedáloch J 359 bolo ovládanie pod osou pedálou a tiahlo ovládalo polonábojovú brzdu pod rámom, teda pod osou zadného kolesa. Typ 550 A po rekonštrukcii rozety mal tiahlo nad osou zadného kolesa a brzdová páčka ovládala tiahlo umiestnené nad osou stupačiek. U typov B, a C ovládanie páčky bolo nezmenené, ale tiahlo pri kolese sa premiestnilo pod rám podobne akou u prototypov J 359.

Pionier dosahoval maximálnu rýchlosť 45 km. Ako som naznačil vyššie, tak Pionier 550 jednohrb absolvoval minimálne dve modernizácie, ktoré pracovne, podľa mojej klasifikácie rodeľujem do sérií A, B, C. Séria "A" bola esteticky viacmenej totožná s mopedom J 359, teda nemala tri dolné prelisi o ktorých som hovoril minule. Ich zavedenie si vynútila rozkmitávajúca sa kapotáž pod sedadlom v oblasti stupačiek.

V dobovej tlači a na prvých dobových reklamných letákoch bol Jednohrb série "A" hviezdou najväčšieho kalibru a razil cestu nsledujúcim modelom do celého sveta. Galéria mimo dobových fotografií, väčšina dobová tlač svet motorov 10/1966 obsahuje aj fotografie z múzea, ktoré mi poskytol pán Metzker, ža čo mu veľmi ďakujem.