Anketa:
Kawasaki Z800 2013 – Zlatá stredná cesta? 1/2
ZdieľaťPridané: 24.06.2013 Autor: Milan Mikulík - mikulec
Čitatelia: 18397 [Testy a predstavenia - Test]
Znova o niečo lepší ako predchodca? Alebo je to dokonca tá ideálna zlatá stredná cesta, kde je 750 dobrá, 1000 výborná, ale 800 najlepšia? No niečo pravdy na tom bude.
Text: Milan Mikulík - mikulec, polepetko
Foto: Filip Kalka - Masochista
Na 40. výročie uvedenia prvého Zedka tu máme nový agresívny model nesúci hrdo označenie Zed. Dizajnéri sa trochu pohrali s novým Zedom a nakreslili agresívny stroj, do ktorého zakomponovali na pár miestach písmeno Z. Stroj, ktorý vzbudzuje rešpekt a vo mne osobne trochu aj taký ten bu-bu-bu efekt.
Zazerá prednou maskou ako nejaký predátor, široké ramená, mohutný hrudník a úzky trup ako slávny buldog Boomerang. Dizajnovo jasne smerovaný bike do pouličných bojov. A nielen dizajnovo. Nový Zed dostal silnejší motor v celom spektre otáčok a pre bezpečnosť ho osadili väčšími prednými kotúčmi so štvorpiestikmi. Sedempade má o 10 mm menšie, teda 300 mm kotúče a len dvojpiestiky.
Zmien tu je samozrejme viac, ale aby som nepísal zbytočne dva krát to isté, tie si môžete naštudovať v predstavovačke. Mimo iných zmien sa tu dá dočítať aj o verzii Z800e, ktorá sa dá kúpiť aj so zníženým výkonom na 70 resp. na 35 kW. Je to robené hlavne pre európsku legislatívu o nových vodičákoch.
Zostanem na rovnakej línii ako pri Brutalke a test skúsim podať podobným štýlom. Aj tu máme naháč strednej triedy, s dostatočným výkonom, s atraktívnym dizajnom, no tento krát aj s prívetivým charakterom a cenovkou.
Takže sa na to pozrime hneď z pohľadu zákazníka, ktorý hľadá presne toto v čom Zed 800 exceluje.
Presne pre toto si ho kupujem
Japonské stroje sú ako sa hovorí, voľba z rozumu. Spoľahlivé, skoro dokonalé, "dokonca skoro bezúdržbové", lacnejšie ako európske, s dobrou dostupnosťou náhradných dielov a vyhovujú skoro každému. Tí z druhej strany hovoria že nemajú dušu, ale nás to netrápi, motorka je stroj, dušu nepotrebuje.
Už som napísal, že po dizajnovej stránke je Zed veľmi vydarený. Jeho agresívny dizajn navodzuje poriadne „strítfajtrové“ chovanie, ale hneď po naštartovaní vás skľudní uhladený chod štvorvalca. Žiadne pazvuky sa z neho nešíria, len monotónny zdravý zvuk. Síce na mieste pôsobí trošku mohutne a neohrabane, ale hneď po nasadnutí dáva tušiť, že za jazdy sa bude motorka perfektne ovládať. Kratučký vzpriamený posed jasne dáva najavo dobrú ovládateľnosť a perfektný výhľad na situáciu pred vami a ani pri dlhších a aj diaľničných presunoch nie je unavujúci. Až na ten nápor vetra. Je to síce naháč, ale mohlo to byť lepšie. Dobre že je v ponuke doplnkové plexi.
Samozrejme spojka, aj radička ide ľahko a rýchlosť tam klapne ako sa patrí. Možno o niečo tvrdšie ako by sa na japonca patrilo, ale to bude nezabehnutosťou nového biku. Pohnúť sa dá bez plynu, stačí pustiť spojku a „kultúrny“ motor sa postará o všetko. Takto presne sa má motorka chovať. Žiadne prekvapivé podpásovky a nečakané nástupy výkonu. Hladký nástup výkonu od voľnobehu až po obmedzovač. Motor má byť silný, no má byť taký - júsrfrendli. A tento Zeďál to spĺňa do bodky.
Motor osemstovky má oproti 7-pade poznateľný nárast sily aj výkonu, kde krivka sily je skoro priamo rastúca bez nejakých prepadov. Presne v polovičke otáčkového poľa je ako keby mierne oslabená, ale ďalej stúpa zas o niečo razantnejšie. Takto vyladený motor je nesmierne dobre čitateľný a jazdec vie presne kedy ako pôjde. Motor reaguje na každé otočenie šúlca a výkon produkuje stále priamo úmerne. Nie je tam žiadne miesto, kde by vás to zrazu zaskočilo. Môžte ho žmýkať v tretej tretine otáčkového poľa, pracovať sprevodovkov a naháňať sekundy, alebo sa len tak môžte flákať po okolí a užívať si hladkosť s ktorou motor ťahá. Najlepšie tam dať šestku a na nej vrkotať aj v meste aj na okreskách. Vtedy sa vám odvďačí aj malou spotrebou.
"Dokonalá" mašina má mať perfektné, ba až intuitívne chovanie pri manévrovaní. A Zed sa otočí v pohode na bežnej ceste na jednu šupu a ani pri na doraz zatočených rajdoch, nemá tendenciu zatvárať sa a padať. Majú tu namontované spoľahlivé, nezákerné brzdy, ktoré sú pripravené kedykoľvek zastaviť, ale bez zbytočných počiatočných nástupov. Skrátka krásne dávkovateľná priateľská brzda.
Ako všetko, aj podvozok je presne taký, aký by ste tu čakali. Predná USD vidlica s priemerom klzákov 41 mm má jednu stranu nastaviteľnú na tuhosť pružiny a na druhej sa dá nastavovať rýchlosť tlmenia. Síce sa mi to nezdá ako to najlepšie, ale určite to je lepšie ako žiadne nastavovanie. Aj keď to zrejme nebudem nikdy nastavovať, pretože na moju váhu sa mi to zdalo perfektné, je dobre že to tu je. Zadný centrál je na tom s nastavovaním rovnako. Dá sa nastaviť tvrdosť pružiny a rýchlosť tlmenia. Tu si možno niekto pridá na tvrdosti kvôli jazde vo dvojici, ale ako som napísal, podvozok funguje na môj vkus dostačujúco. Vážim síce len niečo do 70 kíl, ale ani pri agresívnejšej jazde som nemal pocit, že by bol podvozok blatový a ani raz som nemal pocit, že to je už cez jeho možnosti.
Vzpriamený posed je síce fajn v mestskej a medzi mestskej presúvačke, ale pri dlhších presunoch, alebo rýchlejších spídtripoch to je už horšie. Bohužiaľ „žiadny“ štítok nechráni jazdca pred náporom vetra a nerieši to ani zaľahnutie na nádrž. Tak či tak, je to trochu daň za dizajn. Jasné, je to naháč, beriem to, ale určite by som využil možnosť a dokúpil by som doplnkové plexi za 110 ojros.
A daň za dizajn si vybrala aj nová prístrojovka. Ako už je zvykom obsahuje rýchlosť, otáčky, prejdené kilometre, čas, teplotu motora, objem paliva v nádrži, zvyšný dojazd na nádrž a ukazovateľ ekonomiky jazdy. Na pohľad veľmi zdarený kus, ktorý zapadá do celej koncepcie motorky, ale vymachrovaný“ stĺpovitý otáčkomer je skoro nečitateľný. Možno by som si zvykol a neskôr by mi stačil letmý pohľad na dosť nízko položenú prístrojovku a viem vo co gou, ale chcelo by to čas.
Veľkým prekvapením pre mňa bola dobre známa funkcia ECO. Už pri dvoch Kawkách som si všimol ten cvakot „relátka“ pri zapnutí a vypnutí, ECO módu, ale tu nič. Až som to tam trochu sklamaný začal hľadať, no nenašiel... :-)
Aj tu sú "muchy"
Dizajn je síce možno trochu gýčový a in skôr na dva možno tri roky, ale popravde, páči sa mi.
Úplne prvé mi vadili dlhočizné tŕne na stúpačkách, ktoré mi pri položených nohách na zemi „liezli“ do čižmy. Ono ide skôr asi o kombináciu dlhé tŕne a poloha stupačiek. Ešte na žiadnej moto sa mi toto nestalo.
Pohodlné, mäkké a „antišmykové“ sedlo posypané znakmi Z, je len 834 mm nad zemou, ale je trošku širšie a tým pádom s mojimi krátkymi nohami nedočiahnem celými chodidlami na zem. Zadné je zas extrémne šmykľavé.
Takmer nefunkčné späťáky, to je klasika, to ani nerátam, ale nový „namakaný“ nečitateľný otáčkomer, to už môže vadiť viacerým.
Brzdy sú v podstate dobré a pri bežnej jazde by sme ich mohli pochváliť. Lenže ten čo chváli brzdy pri bežnej jazde, tak pri rezbovačke musí buď prižmúriť obe oči, alebo to povie popravde a uzná, že síce brzdia, ale treba za ne ťahať a fest.
Vadila mi aj nulová ochrana pred vetrom. Ale dajme tomu, že pri základnej cene cca 8 800 si dovolím ten doplnkový štít kúpiť a je po probléme .
No a nakoniec to je motor, ktorý má síce krásny dokonalý zvuk, ale žiadny „charakter“, ktorý by bol preňho výnimočný. Má skoro ideálny pomer koní a krúťáku, ale vďaka tak vyhladeným krivkám to expeduje zo seba ako elektromotor. Presne ako kolečko volume. Nechápte ma zle, netvrdím že to nie je dobré, to nie, práve naopak, len mne sa to proste nepáči.
Pokračovanie článku na ďalšej strane: Názor druhého redaktora, Video, Konkurencia, Záver, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.
Pridané: 24.06.2013 Autor: Milan Mikulík - mikulec Zdieľať
Súvisiace články:
- Vyskúšali sme „skoroliter“ za rozprávkové peniaze - novú Kawasaki Z900 2017 - Herghott
- Agresívny naháč strednej triedy - Kawasaki Z800 2013 - zeON
- Kawasaki Z400J 1982 - Awia
- Kawasaki Z1 (1973) - Kráľ ciest - Awia
- MV Agusta Rivale 2014 – Pozmenená Brutale? - mikulec
- MV Agusta Brutale 800 Dragster – Kráľ je skutočne nahý! - matox
- Vyskúšali sme beštiu z Mattighofenu - KTM 1290 Super Duke R 2014 - Awia
- Prvý test - Honda CB1100 2013 - v sedle modernej “Seven Fifty” vo Valencii - Awia
- Prvý test: Husqvarna Nuda 900 a 900R - s talianskym funbike-om na Sardínii - Awia
- Test cestovateľa Honda CBF 1000 - Herghott
Ďalšie články tohto autora:
- Vyskúšali sme Husqvarna enduro biky na rok 2017 na trati v Kopernici
- Vyskúšali sme motokrosové Husqvarny 2017 v Beckove
- Štefan Svitko - Dolaďovanie dakarskej formy na Záhorí
- Vyskúšali sme: KTM 450 EXC Six Days 2015 v slovenských farbách
- Vyskúšali sme endurá Husqvarna 2016
- Dunlop Geomax MX52 – Pneumatiky na stredný až tvrdý povrch
- Porovnávačka alpine bikov - 3x Beta - Alp 4.0, Alp 200 a Urban Special
- Čižmy Forma Dominator Comp – Spolu už štyri roky
- Slovakia MX & QUAD Championships – MOTOCORSE CUP 2015
- „Blog“ Projekt z cesty do terénu – Jak vážne to myslím?
- ... zobraz všetky články od tohto autora