Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 721 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

VR46 - motosvet.sk

Anketa:

Tvoja prvá motorka bola:

Pre vás:

Povinné zmluvné poistenie - vyber si najlepšiu cenu!

Hodnotenie: (4 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (60)  [Verzia pre tlač] Tlač

Test legendárneho a pokojného turistu BMW R 1200 RT 1/2

pošli na vybrali.sme.sk

Pridané: 25.07.2017 Autor: Peter Herghott Fischer
Čitatelia: 7781 [Testy a predstavenia - Test]

Hop, konečne tu máme prvý tohtoročný testík riadneho turistu! Nie je ním nič iné než známe ertéčko, ktoré sa doslova vyžíva v dlhých cestách už takmer štyridsať rokov. Zopár pekných stovečiek kilometrov sme s ním teda nalietali aj my.

Text: Peter Herghott Fischer
Foto: Peter Herghott Fischer, Martin Chudý

Takou dlhočiznou históriou, akú má BMW RT, sa môže pochváliť len zopár málo modelov, ak sa vôbec dožili dneška. Úplne prvé RT (skratka od Reise Tourer, v preklade niečo ako cestovný turista) vyrazilo na cesty v roku 1978, a bolo akousi turistickejšou verziou modelu RS, ktoré bolo vtedy na trhu už dva roky, a ktoré technicky vychádzalo zo známeho a ešte oveľa staršieho modelu R100 (a to zas z predchádzajúceho R80). V modernejšej podobe, v akej si ho pravdepodobne pamätajú viacerí z vás, keďže ju bolo vídať aj na našich cestách, prišlo RT v roku 1995. Vtedy už malo motor so vstrekovaním a s 1100 kubíkmi (pribudlo olejové chladenie, ABS, telelever, elektrické plexi), neskôr 1150 (pribudol šiesty kvalt), až prišla zásadná inovácia v roku 2005, ktorá vyzerá moderne hádam aj dnes. Každopádne generácia, ktorú teraz testujeme, prišla na svet v roku 2014 a s ňou aj kvapalinové chladenie. Aj keď náš kúsok je ešte ročník 2016, okrem farieb a zopár detailíkov sa zhoduje s tými z roku 2014, a aj 2017.

Úplne prvé BMW R 100 RT z roku 1978
Úplne prvé BMW R 100 RT z roku 1978

Ostatná generácia RT využíva takmer rovnakú prednú masku ako najvyšší turisti mníchovskej značky, modely GT a GTL. Pri pohľade spredu ich človek ťažko rozozná, teda pokiaľ si nevšimne valce boxera. Je tu však ešte jeden ľahko viditeľný rozdiel, a to zrkadlá zakomponované do kapotáže na úrovni riadidiel (GT a GTL ich majú vyvedené výraznejšie vyššie). Takto umiestnené zrkadlá má RT po celú dobu svojej existencie.

Vďaka rozmernej kapotáži si človek, ktorý je pri RT aspoň na meter blízko povie, že je to teda brutálne, ale fakt brutálne veľké. Všetci sme zvyknutí vidieť okolo tohto boxera nejaké GS alebo R 1200 R, preto sem takáto hmota akoby opticky nepasuje, ale zas má nesporné výhody pri turistike. To stredné svetlo by sa uživilo hádam aj v lokomotíve... Plexi má azda meter krát meter... V kokpite je to potom ešte vyšpičkovanejšie: široká prístrojovka, za ktorú by sa nemuselo hanbiť ani auto vyššej triedy, po bokoch repráky, a za nimi ešte tie späťáky. Ovládače nemecky veľké, alles überdimensioniert... Všetko nasvedčuje tomu, že toto bude príjemná jazda!

Test legendárneho a pokojného turistu BMW R 1200 RT

Ako sa dnes na správneho turistu patrí, musí mať bezkľúčové ovládanie. Naše RT ho má, v ponuke je za príplatok. Má tú výhodu, že bezkľúčové je aj veko nádrže, a keď si priplatíš aj za centrálne uzamykanie (vysvetlím nižšie), tak teoreticky kľúč od motorky nemusíš trebárs počas dovolenky ani raz chytiť do ruky či ho vôbec vidieť. Pri príchode ku motorke sa stačí "ohlásiť" stlačením tlačidla na mieste spínačky, a môžeš štartovať.

Štartovať! Tento boxer je už vodník, čiže jeho mechanické prejavy čiastočne izoluje kvapalina, ale pri stlačení štartéra je to stále zvukovo nezameniteľný mníchovský boxer. Zo všetkých však celkom určite najmenej zaťahuje doprava, a to vďaka okolitej hmote a hmotnosti. Kapotáž obopína valce zozadu, a výškovo ide doslova od úrovne nôh až hore ku riadidlám, takže ochrana pred horším počkom je tu výborná. Plexi sa automaticky nastaví do naposledy nastavenej hodnoty, po vypnutí motora sa zas vráti do základnej polohy. Je to veľká masa, ktorú má jazdec pred sebou, a pritom nie je nijako extra ťažká - iba 274 kg pohotovostných - čo je len o niečo viac, než niekedy mali oveľa kompaktnejšie cestovné endurá.

Test legendárneho a pokojného turistu BMW R 1200 RT

Prístrojovka je jedna z najkrajších aké kedy bavorák mal; veď je takmer rovnaká ako majú vlajkové lode GT a GTL. Jej podstatnú časť tvorí farebná TFT obrazovka, ktorá zobrazuje veľké množstvo informácií, a ešte k tomu logicky farebne rozlíšených. Po bokoch sú, ako sa na správneho turistu patrí, obrovské budíky, teda tachometer a otáčkomer. Nad TFT obrazovkou je podobne veľký čierny panel, v ktorom sú schované všetky možné kontrolky. Keď je všetko v poriadku, tak počas jazdy nesvieti vôbec žiadna. Nad prístrojovkou je ešte predpripravená konzola na GPS navigáciu. Pasujú do nej samozrejme len vybrané Garmin zariadenia, ale omnoho viac informácií dokáže spracovať a poskytnúť navigácia priamo od BMW (ktorá je síce Garmin, ale práve tieto nadštandardné informácie sú výhodou). Za možnosť ovládania navigácie priamo z rukoväte sa pripláca.

Test legendárneho a pokojného turistu BMW R 1200 RT


TFT obrazovka poskytuje veľmi slušnú zbierku infošiek - okrem teploty chladiacej kvapaliny a stavu nádrže samozrejme aj zaradený stupeň (aj s asistentom preraďovania, ku ktorému sa ešte dostanem), tripy (ktoré sa vedia automaticky nulovať, ak prešiel určitý čas), zvolený mód motora, nastavenie podvozku, zvolenú rozhlasovú stanicu, samozrejme aj celkové kilometre a hodiny, a vo voliteľnom políčku potom vie zobrazovať trebárs tlak v pneumatikách (za príplatok), dojazd, okolitú teplotu, časové údaje o jazde a podobne. Je toho naozaj dosť, a kým si na to nezvykneš, najlepšie je listovať si v týchto údajoch počas státia. Všetko vrátane audia sa ovláda štvorsmerným ovládačom pri ľavej rukoväti, čo je dosť pohodlná a návyková záležitosť.

Oukej, cvak za jedna a smer Rakúsko, lebo Slovensko je smŕŕŕť. Ak si niekedy skúsil konkurenčné stroje a RT bolo až posledné, stavím sa, že ťa prekvapil zvuk motora. Nemyslím tým zvuk z výfuku, ale proste mechanický prejav dvojvalca, ktorý bol ešte nedávno vzducháč. Lebo pri takejto hmote a v tejto kategórii človek tak akosi automaticky očakáva nejaký monotónny bzučiaci štvorvalec, ale tu je jasný a priznaný dvojvalec. Jeho charakter je známy už roky; aj keď s prechodom na čiastočne kvapalinové chladenie sa trochu zmenil, stále je to krúťakový nízkootáčkový s ničím neporovnateľný agregát.

Test legendárneho a pokojného turistu BMW R 1200 RT

Papierové údaje toho až tak veľa neprezrádzajú: 125 koní pri 7 750 otáčkach a 125 Nm pri 6 500, to vyzerá celkom normálne. Viac toho dokáže napovedať napríklad spomínaný asistent preradenia (nemyslím tým quickshifter, ale ukazovateľ vhodnosti preradenia na prístrojovke, aký majú niektoré plechovky), ktorý funguje iba smerom hore, teda nikdy nezobrazuje potrebu preradiť dole. Zvyčajne indikuje preradenie už zhruba v 1 700 - 1 800 otáčkach.

Tak ako v iných modeloch, aj tu sa boxerík cíti najlepšie zhruba v dvoch až troch tisíckach otáčok (ok, možno štyroch), viac by ani nepotreboval točiť. Najnižšie vhodné otáčky si netrúfnem odhadnúť, pretože RT sa pozviecha doslova aj z 1 500 na šestke. V preklade to znamená, že po príjazde do obce nemusíš podradiť, väčšinou ju dokážeš prejsť v takmer legálnej rýchlosti na šestke, a potom sa znova vrátiť na nejaké to kilečko. Celkovo také to nízkorýchlostné a nízkootáčkové jazdenie ertéčku ide výborne; mám tým na mysli napríklad situácie, keď v meste niečo hľadáš alebo si zablúdil. Vtedy je bavorák pokojným partnerom, ktorý ťa neznérvozňuje tým, že by sa hneď prehrieval alebo že by si musel spojkovať ako blázon.

Ok, lenže nemôžeš mať aj silný spodok, aj silný vrch. Napriek tomu, že 90 % času som na RT jazdil sólo a bez batožiny, pri vyšších diaľničných rýchlostiach som sa nevedel zbaviť pocitu, že motoru sa už tak trochu nechce. Jedna vec sú tabuľkové údaje motora (ktoré sú inak rovnaké ako má o 40 kg ľahšie GS), druhá vec je prepojenie medzi mojou pravou rukou a mozgovňou, ktorá hlási, že ufff Herghottko, sem keď naložíš aj starú s batožinou a pôjdeš cez hentie kopce, tak veru s tou pravačkou sa trochu aj narobíš. Každopádne, za takú optimálnu diaľničnú rýchlosť ertéčka považujem zhruba 140 - 150 km/h, kedy motor točí odhadom 5 300 otáčok. Všetko nad túto hranicu je tak trochu cez čiaru, najmä v zmysle zrýchlenia. Nesmieme zabúdať na to, že do sekundárneho prevodu sa tu opierajú iba dva valce, ktoré majú úplne iný charakter než valce štyri.

Samozrejme, skúšal som všetky elektronické režimy motora (rain, road a dyna), ale mníchovský boxer je jednoducho mníchovský boxer, žiadna elektronika z neho nespraví štvorvalec. V poriadku, nie každý potrebuje nakladať 150+ v plnej poľnej na kopcovitých diaľniciach; o to viac sa RT vyžíva na okreskách, a nezľakne sa ani keď budú pekne zakrútené. Práve tu boxer vyhráva svojím nízkym ťažiskom a masívnym krúťakom s plochou krivkou - hltať zákruty a vyžívať sa vo výjazdoch z nich, do toho počúvať obľúbenú muzičku, áno, to je cieľový rajón ertéčka.

Test legendárneho a pokojného turistu BMW R 1200 RT

Pri dynamickejšej jazde sa zíde aj nastaviteľná výška jazdcovho sedla. Upravuje sa veľmi ľahko, intuitívne a bez náradia, rozmedzie je asi dva centimetre. Odporúčam vyskúšať si obe výšky, a myslím si, že časom jazdec aj tak skončí pri tej nižšej, pretože sa tak bude lepšie cítiť v zákrutách, bude naňho menej fúkať a nohy nebude mať nijako divoko pokrčené. BMW ponúka bez príplatku aj o celé 3 cm vyššie sedlo, ale aj úplne nizučké, s ktorým sa dá dostať až na hranicu 760 mm nad zemou. Spolujazdcove sedlo je úplne bez výhrad. Je parádne tvarované a má dokonca dlhšiu sedaciu plochu než jazdcovo sedlo. Za príplatok môže byť aj dvojstupňovo vyhrievané.

Z podvozka priam cítiť, že je dimenzovaný na dve osoby a batožinu. Samozrejme, ide o známy systém telelever/paralever. Pri jazde sólo je podvozok aj pri najmäkšom nastavení na hrboľoch občas nervózny, a pritom na našom kúsku je príplatkový, teda semiaktívny. Zaujímavé je, že po prejazde cez ktorýkoľvek náš hraničný priechod smerom na západ táto uskákanosť zmizne (smajlík, ktorý nevie či má plakať alebo smiať sa). Rovnako zmizne vtedy, keď sa RT ocitne vo vyššej záťaži, teda dve osoby s batožinou. Pripravenosť na väčšiu záťaž tu cítiť často, napríklad zadná brzda sa pri jazde sólo zablokuje a aktivuje ABS dosť skoro, čo sa pri dvoch osobách nestane. Aj obtekanie vzduchu sa akosi zmení, najmä je možné použiť najvyššiu polohu plexi, pri ktorej inak v sólo obsadení chytáš spätný ťah do chrbta. Jazdiť na ertéčku sám a neukázať niekomu blízkemu krásy sveta zo sedadla spolujazdca by bol veru hriech.

A zvlášť preto, že si pri tom môžete pustiť rádio alebo hudbu zo svojho telefónu :) Tiež je za príplatok, ale RT bez neho si ani neviem predstaviť. S mobilom sa dá audio systém prepojiť takmer všetkými dostupnými spôsobmi, teda bluetooth, USB a aj 3,5 mm jack. Konektory sú vyvedené do pravej odkladacej skrinky pod riadidlami. Tieto skrinky inak musím extra pochváliť, pretože sú dostatočne veľké a vystlané materiálom, ktorý nepoškriabe mobil, a ich veká nijako nezavadzajú riadidlám ani keď ich zabudneš otvorené.

Samotné audio má dobrý zvuk, aj keď pozostáva len z dvoch reproduktorov. Má aj voliteľnú automatickú úpravu hlasitosti podľa rýchlosti, a vo všeobecnosti sa dá povedať, že hudbu dokážeš zreteľne vnímať zhruba do rýchlosti 100 až 130 km/h. Veľa záleží od prilby, okolitého vetra, či samotnej hudby (a aj od kvality prehrávaného súboru či rádiového signálu). Najzákladnejšie veci okolo rádia sa ovládajú otočným prstencom pri ľavej rukoväti, ďalšie audio tlačidlá sú k dispozícii na bočnej kapotáži naľavo od nádrže. Motorka s audiom dodáva jazde úplne iný rozmer, a to nielen v meste pri nižších rýchlostiach (vodiči v zápchach prekvapene pozerajú), ale aj na okreskách, alebo pri prestávke niekde na nejakom peknom mieste; západ slnka, kávička, krásny výhľad... Bavorák sa inak pri vypnutom motore po chvíli nečinnosti automaticky vypne (toto platí pravdepodobne len pri príplatkovom bezkľúčovom ovládaní).

Test legendárneho a pokojného turistu BMW R 1200 RT

Test legendárneho a pokojného turistu BMW R 1200 RT
Test legendárneho a pokojného turistu BMW R 1200 RT
Test legendárneho a pokojného turistu BMW R 1200 RT
Test legendárneho a pokojného turistu BMW R 1200 RT

Za najpraktickejšiu vychytávku považujem príplatkové centrálne uzamykanie kufrov a odkladacích priestorov. Ovláda sa buď diaľkovým kľúčom alebo tlačidlom pri pravej rukoväti. Jedným klikom tak vieš uzamknúť všetko, kde môžu byť nejaké cennosti, a jedným klikom to vieš aj odomknúť. Funguje to aj počas jazdy. Parádna vecička! Jáááj, a keď už spomínam tie kufre, pri nich sa tiež myslelo na praktickosť. Neboj, sú v sérii, takže netreba priplácať. Do oboch sa vojde prilba aj s nejakými ďalšími vecami. Popri svojom aerodynamickom tvare sú aj celkom veľké a zvnútra pôsobia ešte väčším dojmom. Nie sú dokonca ani najširším bodom motorky, ako by sa mohlo zdať. Sú ním zrkadlá, ktoré sú tu umiestnené netypicky nízko. Aj keď mnoho majiteľov si na RT dodatočne inštaluje klasické zrkadlá pre lepší výhľad dozadu, osobne som s nimi nemal žiadny problém. Sú vyriešené veľmi dobre, a sú aj sklápateľné. Videl som v nich iba to, čo som potreboval vidieť, teda situáciu za mnou, bez riadidiel alebo kufrov. O nič väčší problém s nimi nebol ani v prepletaní cez zápchy, aj keď tatáto situácia je na ertéčku špeciálna, pretože vďaka jeho majestátnosti, zapnutému rádiu a nápadnému dennému svieteniu sa plechovky často uhýbajú sami.

Test legendárneho a pokojného turistu BMW R 1200 RT

Povieš si, že tá obrovská aerodynamická plocha, ktorú RT zaberá, musí vyšvihnúť spotrebu do vysokých čísel. Aj ja som si to myslel, a zámerne som sa snažil zvýšiť ju paľbou po diaľnici, ale táto motorka proste nezožerie viac než nejakých 5,5 litra. Výrobca udáva 3,9 (!!!), pri 90 km/h. Po okreskách som pri obsadení sólo a dynamickej jazde bežne robil 5,1. Keďže nádrž má 25 litrov, dojazd z Blavičky máš napríklad až po najbližšie talianske hranice, alebo ďaleko za Prahu, alebo kúsok za Košice. Skôr budeš energiu potrebovať doplniť ty, než RT.

Vo všeobecnosti na boxeri netreba veľa preraďovať, ale aj toto málo práce dokáže spríjemniť príplatkový quickshifter. Je obojsmerný, ale občas mi to tak nepripadalo. Najprv som si dokonca myslel, že tam vôbec nie je. Smerom hore pri razantnom zrýchľovaní funguje bez problémov, ale v situáciach s "nerozhodnými" otáčkami a smerom dole už treba byť naň tvrdší. Neviem či je to charakterom boxera alebo technickým nedostatkom, každopádne dnes už sú na trhu špičkovo jemné quickshiftery, a má ich aj samo BMW na iných modeloch. Občas si teda treba na RT pomôcť spojkou.

Pokračovanie článku na ďalšej strane: Konkurencia, Záver, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.

>

Pridané: 25.07.2017 Autor: Peter Herghott Fischer pošli na vybrali.sme.sk

Súvisiace články:

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (4 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (60)  [Verzia pre tlač] Tlač

Galéria ku článku:

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria