Rumunsky ohník 3/4

Cricova.

Vínne pivnice. Je nedeľa, utrel som ústa. Z webu som pochopil, že základný vstup nie je možný, ale drahé áno. Napísal som im týždeň vopred, nikto neodpísal. Recepčná tam bola, bol tam nejaký Angličan, ten skoro vybuchol od jedu, keď ho nepustili. V tých pivniciach musia byť veľmi bohatí ľudia, ak im nechýba 1/7 zisku, možno aj viac, keď v nedeľu majú zatvorené. Na parkovisku som stretol chlapíka z LM, prepáč, že som nemal čas na dlhšie rozprávanie. V hlave som vyrátal, že mám dobrý medzičas, opáčim Kišiňov a stihnem aj kúsok Podnesterska.

Musím uznať, že na poliach sa pracovalo, boli určite viac obrobené ako u nás, neudreli mi do očí neobrobené polia. Kam smeruje úroda netuším, do EU asi nie.

Kišiňov.

Vidím, že je tam ozaj veľa zelene a je tam „vzdušno“ sú tam postavené nové bytové komplexy. A je tam čisto. Táto drobnosť je pre mňa dôležitá, motám sa po centre, okolo parlamentu, dôležitých budov, ale nič ma neoslovilo a tak švihám smer Bendery – po rusky, Tighina- po rumunsky. Teraz má okolo 103.000 ľudí. Cesta je v pohode, premávka je hustejšia. Dopravne značenie OK. Prichádzam na hranicu Moldavsko/Podnestersko.

Moldavsko bleskovka, Podnestersko 3 min! Zastavím pri prvom okienku, niekto na mňa trúbi. Chlap v búdke sa ma vyzvedá ako dlho tam budem, odvetím asi 2-3 h. Môžeš byť 12 h hovorí a dáva mi časenku, ako do akvaparku.

Bendery, Tighina.

Je blízko hraníc. Každý ide 90tkou v meste 50tkou. No každý... tých 5 áut, čo som videl. Je nedeľa a tam nie sú ľudia, sem tam ide auto. Mne tam chýbajú ľudia, sú tam vzácni. Čistota bije do očí. Parky upravené. Smeroval som do pevnosti zo 16 storočia. Vchod do nej, na ktorý ma naviedol Sygic, bude otvorený až o mesiac. Musel som sa vrátiť okolo ruských kasárni. V časti objektu je ruská armáda, vojak je aj pri pokladni, platím moldavskými peniazmi a v pokladni mi ich menia s bločkom, ale neviem aký bol kurz. Pevnosť je malá a podľa mňa nestojí za návštevu, z hradieb vidno do kasárni. Majú tam iný kalendár, je tam rok 1960. Myslím v kasárňach.

Idem k moto a pokladni, motám sa po meste, pozerám, že tam majú obrnené autá mierne zakryté v uliciach. Dobre, ďakujem stačilo. Na hranici som asi štvrtý. Pozerám, že vojaci na stráži, „strážia“ každý svojich 90 stupňov so samopalom. No strážia, tvária sa tak, v rukách majú mobily. Odovzdávam pas a časenku, vracajú mi obidve. Znova na mňa niekto zatrúbi. Pochopil som, dve okienka sú rovnocenné, mal som ísť ku vzdialenejšiemu, aby vybavovali dvoch naraz. Autá tam mali evidenčné čísla a registráciu, ktorá platí v Moldavsku, Rusku, možno Bielorusku. Keď tak nad tým premýšľam v zelenej karte nemám Podnestersko.

Spokojne si idem do Kišiňova. Na predmestí zastavujem na pumpe Bemol, mimochodom skvelé vybavenie, Wi-fi, objednávam si ubytovanie zo šiestich doma uložených adries v rôznych kútoch Moldavska. Hotel Kišiňov bol určite šupa, keď ho postavili aj pár rokov potom. Umiestnený v TOP strede mesta. Súkromné parkovanie a Wi-fi ok, potom to už je biedne. Dvere do izby ako do šopy, okná netesnili, tak ich prelepili bielou páskou, vaňa natretá bielou farbou ako stará loď. Vedľa postele asi 30 ročná chladnička. Ako za socíku. Usmejem sa, nevadí, ale 26 €... Pri recepcii je ochrankár, vysvetlí mi, že varia nonstop, oproti cez ulicu sú nonstop otvorené potraviny a zmenáreň. Idem do podchodu na Bulevardul Constantin Negruzzi 7. Je párkrát zalomený, dlhý asi 60 - 70 m, je tam jedna žiarovka a našťaté, ženy ním prechádzajú len v skupine a každý si svieti mobilom. Kupujem si raňajky a 1 cl koňaky ako dary. V hotelovej reštaurácií sa ma snaží čašník oklamať. Veľkomesto. Idem spať, som unavený. Prejdené 550 km.

Je 2.30 hod. Už nespím. Do riti. Niečo zahryznem, o 3.30 hod sedím na moto, v zmenárni mením moldavské na rumunské lei. Vymotám sa rýchlo z mesta, o chvíľu naťahujem na rifle nepremoky, je mi zima. Idem do 90tky. Bojím sa ísť rýchlejšie, čakám ako veľakrát v cudzine na svojho vodcu. Do 10 min prichádza, bielofialové svetlá sa rýchlo približujú. Á, S Klasse. A je tam 130 -150 km/h. Moje svetlá nechávam svietiť asi 40 m za ním, jeho diaľkové svietia na hony ďaleko a tak si režeme. Kopce nekopce. Dobre, že zvieratká v lese spali. Prechádzam cez Leuceni. Sme na hranici. Je nás tam veľa, ale na colnici/hranici makajú. O 15 min som vybavený! Okolo piatej som v Rumunsku, pomaly svitá, cesty sú skvelé, pokrútené a ľudoprázdne. Medzi mestami idem ako cvok. Po siedmej sa premávka zahusťuje a pociťujem únavu. Raňajkujem. Kdesi nad Buzau odbočujem na dedinské cestičky. Už mi stačí aj 60tka.

Rumunský ohník.

Za prírodným úkazom Platoul Salin Meledic mapa končí asfalt, ale nie je to nič tragické.

To miesto sa mi páči a ja tam oddychujem, teším sa na ohník, kvôli takej prkotinke tu idem, nestihol som to v roku 2016, rýchlo som to vzdal, ale bol som unesený z
Rumunsko a Bulharsko 2016.

Teraz budem sentimentálny citlivko. Asfalt zmizol, stačí mi aj 25tka, posledných 12 km k Focul Viu je prašných. Sympatické je, že ľudia z tých obcí nezmizli, pracovali v lesoch, na malých poliach. Budovali nové domčeky. Predieram sa k obci Terca, cudzinec je tu jeden, ja na Tenerke. Autá s cudzími značkami patria mladým, ktorí pracujú v EU a teraz robia na rodičovskom dome, poli. Na konci dediny Terca sú drevené kolíky so šípkami ku Focul Viu. Je ich asi 20.

Teraz idem už po svojich. Prejdem cez lanový most a šľapem po kravskom chodníku. Riadny stupák a je teplo. Som spotený, motorifle hrejú. Asi po 20 min som pri ohníkoch. Zemný plyn si cez pukliny v zemi unika a horí, bez zápachu. Ohníkov je tam asi 5, najväčší má 15 cm. Tam musí byť bohovská kempovačka, varíš si jedlo len tak, ohrievaš a vyhrievaš smradľavé laby bezpracne, nič neprikladáš a každý účastník zájazdu ma svoj ohník. Špekulujem, nesfúkne ich silný vietor? Miestni ich zapália znova? Sedím si tam sám na kopci na malej čistinke a relaxujem. To je veget.

Šťastný a pyšný si pomaly vykračujem dole svahom k Tenerke. Idem po rovnakej ceste, deti idú aj pár km od poslednej zastávky domov, keď vidia motorku staršie chytia mladšie za ruku, aké krásne gesto. Idem rýchlosťou chôdze, aby som im neprášil. Preto môžem povedať, že boli čistučké a veselé ako z rozprávky. Až teraz si všímam, že na tých cca 12-15 km tam stoja dve nové školy s ihriskom. Nech sa vám darí. Pozorný čitateľ si všimol, že ľudia pracovali a bolo tam čisto, nikto nehádzal plastový odpad pred svoje dvere, žijú tam teda normálni ľudia.