Hodená rukavica z aerolinky 1/5

Ja som vyrazil skoro ráno o deň skôr a manželka mala prílet okolo 21 hod. Za osamelých 42 hod sa dá pozrieť podivná, morbídna rakúska dedinka Hallstatt v peknom prostredí, ale aj okolie Berchtesgadenu, Hitlerov nevyužitý dar v horách Königssee a Krimmler Wasserfälle ako bonus.

Hallstatt. Len elektrické lode.

Sadneš na motorku v nedeľu o 3 hod ráno a s palcom v nose si pred poludním v Hallstatte, žiaľ len posledná hodinka jazdy je zaujímavá. Samotná obec je v peknom prostredí, lode na jazere sú na elektrický pohon a všetko okolo vyvoláva dojem kľudu a relaxu.
cestovanie.pravda.sk/mesta/clanok/416906-kostol-v-hallstatte-si-najal-kvoli-drzym-selfie-turistov-vyhadzovacov/

Pokiaľ pri kostole nevojdeš do miestnosti plnej ľudských lebiek a kostí. Miestni svojich mŕtvych exhumovali, posekali, lebky a labky ozdobili a vystatujú sa tým skutkom. Myslel som si, že som v Ázii, v pralese pri masových hroboch. S veľmi zmiešanými pocitmi odchádzam do Nemeckého Berchtesgadenu a okolia.

Afrika, Ázia...

Hraničný prechod som minul. Lebo vyzeral ako vjazd niekomu do dvora. Cesta bola úzka a pustá, len spotení cyklisti a ja bublajúc si na 2500 otáčok. Ubytovanie som mal rezervované cez Booking a tak som deň mohol využiť do zotmenia. Veľmi zbabelo, ale Königssee mi bolo prednejšie ako Hitlerove hniezdo sa nechávam k Hitlerovej chate vyviesť autobusom a som tam len 30 minút. Samotný objekt nič moc, výhľad je však pekný. Popravde najviac sa mi páčila zručnosť autobusára, roboticky presne šiel po úzkej ceste s pár cm rezervou.

Königssee, pohľad od Hitlera.

Ale Königssee to už bola iná káva, keďže bolo tesne po 16 hod prakticky ihneď po zakúpení lístka som skočil takmer na prázdnu loď a vydal sa na cestu po jazere. V jazere je vraj nacistický poklad a mnoho potápačov, dobrodruhov tam skúšalo šťastie v hlbinách. Tak im to 16 ročné dievča so šnorchlom natrelo! Kusisko zlatej tehly našla v 2 m hĺbke. Nález odovzdala a ostal jej po nezistení majiteľa.

www.hlavnespravy.sk/tinedzerka-objavila-v-bavorskom-jazere-tehlicku-zlata/656490

Po pár minútach som nepočul ruch v prístave a zážitok sa mohol začať. Lodník usúdil, že najvhodnejšie bude ak zoberie trúbku a bude trúbiť, aby zničil oázu pokoja a kľudu. Keďže môj tatko dlhé roky hral na trúbke, lodník by mal ostať pri kormidle. Jeho výkon odmeňujem medenákmi z vrecka.

Königssee, sv. Bartolomej

Po chvíľke sme zobrali pútnikov z kostola sv. Bartolomeja, ja som vystúpil až na zastávke Salet a poklusom švihal k jazeru Obersee, ktoré by sa malo volať zrkadlové, no a polhodinka mi chýbala, aby som si pozrel 470 m vysoký vodopád Röthbach zblízka. Aj sa ma môj vysedený zadok pýtal, čo mu robím, keď po cca 800 km bežím. Tu som zažil kultúrno-etnický-turistický šok. Na turistickom chodníku som predbiehal ženy, moslimky, riadne zahalené od hlavy po päty v závoji. Prv som si myslel, že je to nejaká miestna atrakcia ako na hradoch, niečo v zmysle tajomná postava jazera. Ale veď je to 5 % percent obyvateľstva krajiny, niet sa čomu čudovať.
A keď stretnú mňa, blondiaka v Arabií, tiež nemusia vypisovať na webe svoje prekvapenia. Takže je to normálne.

Zrkadlové jazero, vodopád Röthbach 470 m

Na lodi nás bolo pár, niektorí sa rozprávali so svojimi malými deťmi, iní psami a Slovák so Slovenkou o svojom večernom posteľnom pláne. Na konci plavby som im poprial pekný večer, dievčisko zahorelo. Pomaly som šiel na penzión, rezervovaná izba s výhľadom na hory. Bola to pravda, pokiaľ som zakvačil členky pod radiátor, maximálne sa vyklonil z okna v 1 % zorného uhla boli hory. Zachránil to veľký rozkvitnutý strom pred oknom. Zaspal som okamžite, aby som o 5 hod ráno sedel na motorke a spokojne šiel pozrieť super vodopády znova do Rakúska.