Kyjev – plnohodnotný Európan a môj úlet doň 1/4

Kvôli lepšej predstavivosti o veľkosti mesta uvediem: 2,6 mil. obyvateľov, rozloha 827 km2, časový posun +2 h, 1855 ulíc, 82 000 budov.

Oficiálne uznaným dátumom zrodu Kyjeva je rok 482. Všeobecné info o Ukrajine a Kyjeve.

Príprava čisto internetová (bol som na Ukrajine už 3 x), čítanie cestopisov od nadšencov autoturistiky a vlakovej dopravy, príprava Fazerka, skontrolovanie úplne bežných vecí a nainštalovanie dvoch brzdových svetiel do kufra. Ale po rozhovore s Awiom úporné zháňanie sady na opravu pneu. Mám na mysli, šidlo s lepidlom a tými húsenicami, ktoré vtlačíš do diery v pneu. Foto v galérii. A dobrá rada od priateľa - neopováž sa prísť na hranice medzi 6 - 8 hod. Striedanie zmien.

Košice 1. 8. 2006, 03.00 hod.

Deň predtým som všetko naložil, presadnem zo skútra a vyrážam na prázdne cesty smer Košice - Sobrance - V. Nemecké. Som ťažký na riť a tak oslňujem tých pár aút, ktoré som stretol. Reku niekde počas prestávky to nastavím. Na hranici som niečo po štvrtej a som piaty v poradí, na slovenskej strane prebehne všetko úžasne rýchlo. Na ukrajinskej to nebolo rýchlo ale plynulo. Úplne ináč ako v novembri 2005. Hraničiari urobili veľký krok k normálu, slušné jednanie, informatívne tabuľe, priame telefónne čísla na sťažnosti. Ešte sa smiali, či idem robiť revolúciu do Kyjeva. Bol predposledný deň volieb.

500 m za hranicou je nonstop vekslákservis. Mením 4000 Sk na 640 hrivien, čo je o 40 viac ako pred polrokom. Počas odovzdávania si peňazí prišiel ďalší vekslák a začal sa veľmi hádať s tým mojím, ktorý sa poberal kričiac preč. Ale, ale priateľu, posielam ho... Svojho chytím za plece, otočím, skontrolujem bubáky a až potom púšťam do slovného ringu.

Po 300 m je odbočka na Kyjev a pumpa, kde natankujem za 4,35 hrivny a odteraz nepotrebujem mapu. Je presne 5 hodín. Cesta je novučičká, širokánska (E 50, E 471). V prvej obci idem 70 a kamión na mňa bliká, brzdím ho, 80, trúbi. 100, ideme rovnako. Fajn, rád sa prispôsobím miestnym zvyklostiam.Registrujem kilometrovník 807. Medzi obcami môžeš ísť prvých 200 km koľko chceš, vládzeš, trúfaš si. Toto som nečakal, každé stúpanie dva pruhy, všade dopravné značenie v latinke a azbuke.

O chvíľočku som v národnom Beskydskom parku, kde sa hrabe Baba a Jahodná. Som odporcom blbnutia na nich. Teraz však sa hrám nasledovne: keďže hore sú dva pruhy, v zákrutách vľavo idem akoby existoval len prostredný pruh no a v zákrutách vpravo idem len v pravom. Docielil som svoj životný náklon, aj tak mám 1 cm po stranách pneu panenský dezén. Slnko svieti, cesta neuveriteľná, ale všetko sa raz končí (som na ceste M 06). Ďalších 300 km je neradostných a z toho 100 km by som ohodnotil ako za dažďa veľmi, veľmi nebezpečných. Koľaje v asfalte majú viac ako 15 cm. Nie sú ostré diery, len vlnovky a oblé hrbole, tie sú zbrusené olejovými vaňami osobákov. Viackrát som na nabehol v 100vke a s problémami som ustal Fazera, najhoršie boli výstupky, ktoré som trafil šikmo, doslova ma odhodili zo stopy.

Po 400 km bol môj optimizmus v... A keď mi chlap meďáku S 600 zvestoval, že to bude až do mesta Rivne, po pár km som zastal a rozhodol sa pre náhradný program, Poľsko. Prisahám, že som mal v ruke mobil a písal žene sms, že idem do Poľska. Bol som v tieni mimo cesty. V tom okolo mňa bublajúc prešiel Francúz na čopri s ľadvinkou!!! Fakt som sa zdravo nasral a šiel ďalej, boha mu. Pred mestom Rivne bol motorest a pred ním lexusy a volvá.

Túto zbytočnosť potrebujem opísať. Chcel som boršč, výber z piatich, myslím, že mi povedala asi 5 druhov chleba a jedálny lístok bol ako telefónny zoznam. Uprostred recitovania minerálok som ju stopol a povedal, že chcem kuracie na prírodný spôsob a hocičo ďalšie. Snažím sa spomenúť, kto z mojich známych má v byte taký luxusný nábytok a obkladačky v toalete ako bol tam. V ten deň som viac nejedol, bolo okolo 14 h. Účet 240 Sk.

Mal som pred sebou úsek asi 320 km po rýchlostnej komunikácií, určite 290 km po dvojprúdovej ceste širokej v jednom smere 14 m, trávnik, 14 m opačný smer. Cesta míňala mestá, ale nápisy obcí boli pri ceste domy však boli ďaleko, chodci žiadni. Teoreticky to bola dedina, ale nikto to nerešpektoval. Rýchlosť koľko chceš, limuzíny ma obiehali v 200vke ja som sa motkal okolo 130 - 150.

Je 17.30 hod a ja som v Kyjeve. Je pravda, že som poriadne unavený a oťapený. Veď je to aj vidieť.

Kyjev

Prichádzam doň od mesta Žitomír po päťprúdovej ceste všetci idú 60, som na prospekte Peremogi. Na prvej pumpe kupujem mapu mesta, obsluha ma upozorňuje, že som si kúpil mapu s podrobnejším prehľadom MHD a že vhodnejšia je iná, cena bola rovnaká.

Sledujem šípky na centrum. Chcem ísť na ich pupok a to je bulvár Chreščatyk. Som na končiacom bulvári Tarasa Ševčenka. Z auta vedľa mňa (Lexus 200) chlapík pred 60tkou kričí, že bol na Slovensku na vojne v Ružomberku a Martine. Ja som sa s úsmevom opýtal, či prišiel na tanku, odvetil koniec dobrý všetko dobré a pohladkal podvedome volant. Keďže sme mali zelenú, ale bola totálna zápcha stáli sme a kecali. Odbočil som vľavo podľa rady a bol som na Chreščatyku.

Vyzerá ako nejaký bulvár v Paríži. Je to už menšia ulička, lebo má iba po 4 pruhy. Na konci som odstavil moto a šiel sa prejsť a urobiť zopár fotiek, potom ma ťuklo. Ej svetlá. Našťastie som parkoval kolmo na stenu. Krútim skrutkou, nič sa nedeje. Píšem sms členovi motoride TomoSV. O minútu prichádza odpoveď. „Daj dole plasty, spodnou šrúbou vľavo toč doľava, kľuč 10.“ Fajn náradie je pod sedadlom, všetko dole, prešlo okolo mňa asi 5000 ľudí, zastavili sa piati policajti, či je nejaký problém. Využil som ich na info o hoteloch. Nakreslili mi do mapy nejaký za 1000 Sk pri stanici bez možnosti zamknúť moto. Potom bolo všetko nad 2000 Sk. Nejako mi to ešte nedochádzalo, že sa rysuje problém.

Chcel som vidieť to kyjevské historicky najcennejšie: Sofijský sobor a Kyjevsko-Pečerskú lavru (11 storočie). Michajlovské zlaté veže. Veľmi príbuzné sú vzhľadovo tie kostoly a našiel som rozdiely na slovenskom nete, preto budem vychádzať z mapy a popisu, kde som bol fyzicky. Pomaly sa stmievalo a mne dochádzali sily, šiel som 30tkou okolo krajnice a každých 300 m sa pýtal na cestu, všetci, veľmi, veľmi ochotne mi vysvetľovali pomáhali policajti aj bežní ľudia.