Cesta okolo Slovenska 4.-13.7.2002 3/3

10.7. Streda

Hoci v noci trošku spŕchlo, ráno je krásne slnečné. Pár jedincov okrem hygieny neodolalo a skočilo do vody. Raňajky, aby sme sa zbytočne nezdržiavali, sme si dali až na benzínke vo Vranove nad Topľou. Náš ďalší postup je na juhozápad - Herľany. Blížime sa k horám - Slanské vrchy, za jednou dedinkou si vychutnávame výbornú cestu plnú serpentín. Dlho sa však netešíme. Klesanie je presný opak - cesta ako na koniec sveta. ( Myslel som na Teba, Awia - Tvoj článok Herľany a okolie! ). Nachádzame parkovisko pri parku s gejzírom, no odchádzame na prázdno. Žiaden výstrek sa nekoná. Hoci som mal telefónne číslo na info, kedy má gejzír erupciu, nechcel som sa kvôli tomu naháňať. Možno nabudúce. Z Herľan klesáme na hlavnú cestu do Košíc. Čaká nás obhliadka najkrajšieho historického centra na Slovensku. Pre istotu odstavujeme vedľa hotela Slovan na stráženom parkovisku s panáčkom. Ako som sa pred pár dňami dozvedel, sprístupnili vykopávky po námestím, takže sa ideme schladiť. Vyzerá to zaujímavo a máme to aj s pokecom. Veľmi sa nám nechce na ten hic, no pomalým tempom prechádzame celé námestie. V jednej uličke nás zaujala skupina bubeníkov, ktorí do bubnov, tamtamov mlátia ako o život. Našim ženám sa to páči a vrtia prdelkami. Hoci sme vyhladovelí ako Somálčania, na moje uistenie o večernej hostine v Sabinove si dávame len niečo od smädu. Na parkovisku som sa dohodol na výmene mašín s Davidom, takže ma čaká asi najväčší zážitok za celý môj život. Sadám si totiž na jeho R1 a čaká nás super štreka cez Jahodnú na Ružín. Pomalou jazdou košickými ulicami si rýchlo zvykám na to delo podo mnou. Žiaden problém. Konečne vychádzame z mesta a je tu čas vyskúšať, čo to dokáže - samozrejme s veľkou opatrnosťou. Na ten fíling nikdy nezabudnem - posed, jazdné vlastnosti, brzdy, motor. Fantázia, akoby som sa na nej narodil. V zákrutách to drží ako pribité a na rovine šprintuje ako zmyslov zbavené. Na Ružíne zastavujem prvý ako najväčší frajer - pýšim sa cudzím perím! "So slzami v očiach" sa lúčim s mojou druhou láskou a všetci sa ideme vykúpať. Keďže ten hlad sa už nedá vydržať (Tomáš to vzdal a s Hankou ostávajú za stolom v bufete a tlačia do seba - dohadujem naše stretnutie v Prešove) balíme a za necelú polhodinku sme v Prešove pred Yamahou. Máme čas, čakáme na Tomáša s Hankou, Heňo kupuje konečne kombinézu do dažďa a tankvak. Tomáš dorazil a do Sabinova je to len 14 km. Pred domom mojich rodičov sme o chvíľu. Po zvítaní sa vybaľujeme, sprchujeme sa a hádžeme sa do gala. Mamina samozrejme napiekla samé dobroty, koštujeme len trošku, pretože v kámošovej krčme na námestí S-klub Netopier nás čakajú jahňacie hody. V podzemí krčmy je všetko nachystané, stoly sa zaplňujú pijatikou a hlavne poriadnou "baštou". Kámoš Livik sa nenechal zahanbiť a spravil to skvele. Nevieme sa nabažiť. Po pár pivkách sa nálada rozbieha, Peťo, Livik chŕlia zo seba samé úsmevné historky, vtipy. Bavíme sa výborne, no na každom z nás je poznať únava z celého dňa na mašine a slnku, takže čosi po polnoci ďakujeme Livikovi za super pohostenie a plazíme sa k našim domov.

Košice - hrajúca fontána

11.7. Štvrtok

Keďže nás dnes čaká len cca 100 km, tak sa vyvaľujeme do 10 hodiny. Po kráľovských raňajkách mojej maminy, zbalení sa a rozlúčení vyrážame na ťažko na Sabinovské letné kúpalisko. Keďže je poludnie a slnko riadne praží, bláznime sa v bazéne, súťažíme, bláznime sa ako malé deti. Dávame si studenú kolu a lúčime sa s mojim rodným Sabinovom. Našim ďalším cieľom je Spišský hrad. Cestou sa však začínajú zbierať búrkové mračná, začína popŕchať a nakoniec musíme zastaviť na benzínke za Fričovcami. Našťastie musela obsluha benzínky vypnúť elektriku - je zatvorená, môžeme celý konvoj mašín zaliezť po strechu. Spustila sa poriadna letná búrka, blesky, hromy, akoby mal prísť koniec sveta. Po necelej hodinke búrka tak ako náhle prišla tak aj zmizla. Pomalou jazdou po mokrej ceste sa štveráme na Branisko. Slnko opäť vyliezlo, cesta usychá a mi parkujeme po hradom. Dávame zo seba čo najviac vecí a vyberáme sa na prehliadku hradu. Po zaplatení nejakú chvíľu čakáme na začiatok prehliadky no obloha znova neveští nič dobré. Od Tatier sa znova blíži búrka, takže po dohode radšej preliezame hrad sami. Na najvyššej veži s krásnou vyhliadkou na celý Spiš, Vysoké Tatry , robíme foto a rýchlo mizneme k mašinám. Ako vždy nám chýba Tomáš s Hankou, no vraj prídu za nami do Spišskej Novej Vsi. Zrýchleným tempom dorážame do Spišskej. Keďže bolo celé námestie uzatvorené kvôli jarmoku, parkujeme v areály kasárni, kde kámoš s kolegami mali párty. Veľa nechýbalo a pridali by sme sa k oslavujúcim - pečené kozľa, zákusky, chlebíčky a čapované pivko nás veľmi lákali. Vyberáme sa do centra, prechádzame stánky s väčšinou brakovým tovarom, ale keďže sme vyhladovení, končíme nakoniec v štýlovej reštaurácii. Okamžite pri nás bola milá obsluha, objednávame malé pivko a vyberáme si z väčšinou talianskych špecialít za rozumné ceny. Telefonicky sa medzitým ozýva Tomáš a ja ho idem čakať na dohodnutom mieste. Po napraskaní sa po hrdlá si dávame ešte výborné ovocné kokteily a dezerty. Po cca hodinke sa vraciame k mašinám, lúčime sa s oslavujúcimi chalanmi a naberáme smer Slovenský Raj - Palcmanská Maša. Za Novoveskou Hutou stúpame krásnou cestou plnou zákrut do horského sedla a nevieme sa nabažiť jazdy po "uchu". Ja s mojim plne naloženým Dominom a Mirkou za sebou, aby som si to užil, to musím vytáčať až na maximálne otáčky. Zjazd sa nesie v podobnom duchu až po odbočku na vedľajšiu cestu, kde musíme spomaliť kvôli horšej ceste a ostrým zákrutám. Prechádzame popri priehradnom múre a o chvíľu sme pri kempe. Informujeme sa o cenách za stanovanie a taktiež v priľahlom hotely. Sme totiž v horách, v noci nebude zrejme najteplejšie, trochu sa mračí a taktiež spať v stane z kopca neveští príjemnú noc. Premýšľame o riadnych posteliach v teple, takže sa idem pozrieť po nejakom penzióne. Mám šťastie a s domácim po obhliadke útulného podkrovia sa zjednávam na 150 Sk/os. za 1 noc. Po zaparkovaní strojov na dvore, vybalení sa a hygiene sa vyberáme v pokročilej dobe 20.30 na pivko a čo to pod zub. Obchádzame dva podniky no bez úspechu - "už nevaríme, o chvíľu zatvárame" a pod. Nakoniec končíme v jednom bufete - chatke nad vodou, no pri pulte nám len s veľkou nevôľou čapujú pivo s upozornením, že o 22.00 zatvárajú. Žeby ďalší podnik s typicky slovenskou pohostinnosťou!? Keďže je bufet poriadne napráskaný hosťami najmä z Čiech, popíjame pivko a debatujeme s vierou, že skôr ako po polnoci odtiaľ nejdeme. Na naše zdesenie pár minút pred desiatou obsluha zhasína svetlá a kričí " dopiť, záverečná"! Ako na povel ? osadenstva bufetu vstáva a mizne za dverami. My sa nestačíme čudovať a hlasito protestujeme - po dobrom. Nepomáha a navyše bufeťák nám stojí za chrbtami a čaká, kedy dopijeme. To nás fakt dožralo a vybranými slovami ho častujeme. Aby mal aspoň čo robiť po záverečnej, urobili sme na stole riadny mrdník. Riadne nasr...dení padáme z toho skvelého podniku a dúfame, že ešte niekde zapadneme. Pýtame sa jednej partie, no tí nás uisťujú, že sme pre dnešok s popíjaním v miestnych krčmách nadobro skončili. S konštatovaním "aký krásny kraj, no poriadna diera s prvkami socializmu" ideme spať. Na izbách Peťo a Martin ešte vybavujú SMS-ky a následne musíme máličko zmeniť plán cesty. Musia byť totiž v sobotu doma, takže plánovaná noc na Počúvadle pri Banskej Štiavnici sa ruší. Keďže zajtra nás čaká riadna štreka až na Záhorie, ideme po periny.

Prietrž mračien pred Braniskom

12.7. Piatok

Ráno vyspaný do ružova sa šikovne vymotáme z penziónu a mierime cez Dobšinský kopec na Stratenú. Tu zastavujeme a okrem mňa a Mirky ostatní sa vyberajú na prehliadku Dobšinskej ľadovej jaskyne. My si zatiaľ dávame raňajky a pochutnávame si na melóne. Po hodinke a pol sa všetci vracajú trošku uzimení a hladní. Aby sme sa dlhšie nezdržiavali všetci tvrdia, že s jedlom ešte počkajú a naskakujeme do sediel. Výbornou cestou podhorím Kráľovej Hole, Nízkych Tatier si to šinieme na Brezno. Tu odbočujeme na Čierny Balog, len na chvíľu zastavujeme pri staničke Čiernohronskej železničky a frčíme ďalej. Chalanov upozorňujem na nasledujúci horský prechod a dohadujeme sa na počkaní sa na vrchu. Viem, že by som ich len zdržiaval a spomaľoval v super serpentínach. Pod kopcom ich púšťam pred seba a všetci vyrážajú ako o život. Na vrchu nás už čakajú všetci vysmiaty a ukojení. Až do Detvy ideme z kopca a tu zastavujeme pri motoreste na vytúžený obed. Všetci to do seba nahádžeme a spokojne oddychujeme po výbornom jedle a pivku. Vonku sedí partia Nemcov - 40-tikov pri historických bavorákoch. Dávam sa s nimi do reči a vyzvedám odkiaľ a kam. Mali namierené na motozraz na Ružinej. Dúfam len, že po tých 4 či 5 pivkách čo mali každý pred sebou to potom v pohode našli!? V Detve ešte tankujeme. Keďže až do Zvolena sa preplietame pomedzi hŕbu plechovíc v oboch smeroch, sme nakoniec radi, keď zastavujem vo Zvolene na námestí. Chalani z Čiech ešte menia posledné prachy na zbytok cesty, kupujeme chladené minerálky, pretože je poludnie a poriadne teplo. Cca po 15 km po diaľnici z nej schádzame a mierime na juh do Banskej Štiavnice. Opäť si vychutnávame nádhernú cestu do kopca s množstvom serpentín v lone prírody. Centrom mesta len pomaly prechádzame, na jeho okraji míňame Banské múzeum. Úzkymi kľukatými cestami naberáme smer Levice a po zjazde z kopcov máme pred sebou už len nudnú placku. Vo Vrábloch stojíme pred Styxom, no už je zatvorený. V priľahlej krčme navštevujeme toalety, aby sme už nemuseli ďalej zastavovať. Na potešenie mňa a mojej polovičky si ešte na posledný úsek cesty až do Trnavy meníme s Martinom mašiny. Mirka si pochvaľuje pohodlný posed na Martinovej CBR-ke a ja hlavne jazdné vlastnosti so vším všude. Na diaľnici do Trnavy som si vyskúšal jazdu 180-kou, viac mi nedovoľovali kufre a moja prilba so šiltom. Na začiatku Trnavy nasadáme s Mirkou na moju mašinu a frčíme konečne domov. Na diaľnici sme sa trošku potrhali, no po dohode, že sa stretneme doma, nečakáme na zbytok a vyrážame. Na Záhorí uťahaní, spotení skáčeme do bazénu, vybaľujeme sa a po dojazde zbytku si dávame v miestnej materskej škôlke večeru. Potom nám už nič nebránilo sadnúť si do bufetu na pivko a bilancovať všetko, čo za ten týždeň po Slovensku prežili.

Záver

Celkovo sme počas 7 dní na mašinách najazdili cca 1600 km od západu, sever, krajný východ a juh Slovenska bez väčších problémov. Pozitívom bolo super letné počasie, krásna krajina, príroda, srdeční ľudia (až na výnimky), výborné cesty. Najviac nás štvali ceny niektorých služieb - Oravice, Vitálny svet, obsluha v niektorých podnikoch - Vrátna, Sninské Rybníky, Palcmanská Maša, a samozrejme naši "chlpatí" a ich pokuty!
Partia z Čiech bola veľmi spokojná, užila si všetkého dosýta a tešila sa na naše opätovné stretnutie, tento krát na okružke po Čechách na prelome augusta a septembra.