Šľak ma ide trafiť, priatelia, kamaráti ...

Začiatkom roka, keď nám motorkárom počasie dovolilo jazdiť, hneď v prvý víkend sme prišli o troch kolegov. Neviem detaily, ale príčiny boli ako vždy. Ani sa mi ich nechce rozoberať.

Máme tu neuveriteľne teplý začiatok mája, a ja by som nerád čítal nejaké nové mortály. Motorkárov plné cesty, ale plné cesty znamená okresiek, občas diaľnic a potom znova okresiek a hlavne zákrut, čo sú najmä horské prechody. So zvodidlami. Samozrejme.

Chápem pohodových , ako to napísať, aby som neurazil, skrátka kolegov, čo sa potulujú krajinou, väčšinou dodržiavajú povolené limity a jazdu si užívajú. Pevne verím, že títo sa v nepriaznivých štatistikách takmer nevyskytujú. Nezaslúžili by si to. Tak isto ako disciplinovaní turisti. Skrátka ľudia, čo nehľadajú na cestách adrenalín, ale pohodu.

No a potom sme tu my, ako to napísať a uraziť. Alebo zaraziť, alebo usmerniť. Teda tí, čo hľadáme adrenalín. Je to v nás, ale ...

Koleno na zem, plný plyn, brzdiť až keď vidíš pána Boha (citát od Cala Cruchlowa) to všetko sa dá, ale na okreske? Nemám žiadnu dohodu, zmluvu a ani províziu sľúbenú za to, čo teraz napíšem. Dá sa to. Prvá, a tá lepšia možnosť je Slovakia ring. Ale aj drahšia. Druhá, tá lacnejšia pre nás západoslovákov je motokárová dráha v Dunajskej Strede. Za pár eur sa tam dá povoziť do nemoty.

Prvého mája som tam bol. Mal byť voľný tréning skútristov a motokár, tak som si povedal, že sa nejako medzi nich vopchám. Bola tam jedna motokára a ja. Zajazdil som si do odpadnutia. Ja viem, na rovinke som nemal na tachometri 200, koleno som nedával pri 150 ale ...

Minulý rok som tam stretol pár kamošov. Pomalší sa uhli rýchlejším, rýchlejší si počkali, až ich pomalší pustí... Skrátka pohoda. Z môjho pohľadu neuveriteľné jazdenie. Rýchle (ak stačí do 120) a bezpečné. Trať, ktorá sa dá zapamätať, dobrý asfalt, široké únikové zóny a v neposlednom rade blízkosť mesta s dobrým servisom (stravovanie, nápoje ...) .

Prečo som bol sám, čo tam dral slajdre 1. mája 2012? Cestou späť (do Dolných Lovčíc pri Trnave) som stretol nie málo sólo motorkárov na športovo cestovných, možno viacej športových, niekedy až superšportových strojoch, čo sa bezprízorne vozili po okreskách . Po okreskách, čo človeku nič nedajú. Ak si teda odmyslíme ten základný motorkársky pocit, cítiť pod sebou motorku. Alebo si užívať krajinku plynúcu okolo nás. Ale na to netreba viacej ako +-50 HP.

Chápem motorkárov, ktorí majú niečo podobné (aký- taký okruh) ďaleko. Tam sa hľadajú zákruty a tie sú väčšinou v kopcoch. Aj so známymi rizikami. Ale fakt nechápem, že vieme prehliadať takúto príležitosť akú máme v DS.

Pred dvoma rokmi som sa zúčastnil akejsi školy jazdenia na mtc. Názov nie je dôležitý. Myslel som si, že po 30 rokoch jazdenia ma nemajú čo naučiť. Aký môj omyl! Ešte v to leto som dal prvý krát koleno a odvtedy si jazdenie naozaj užívam. Ale hlavne na okruhu. Vtedy som si dal do podvedomia

heslo: „Nie je dôležitá rýchlosť, ale užiť si to a prežiť.“

Čo napísať na záver? Iba jedno – aký je váš názor?