Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 1747 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Motozem.sk www.styx.sk/

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 29787
Intenzívne brzdím oboma brzdami: 59% (17606)
Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 41% (12181)
Hodnotenie: (8 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (60)  [Verzia pre tlač] Tlač

Bezpečnosť na cestách: Zabíjajú nás plechovkári alebo my sami?

 Zdieľať

Pridané: 13.06.2006 Autor: Peter Fischer
Čitatelia: 21623 [Novinky - Oznam]

Pred časom som v jednom článku písal, že aj keby sme jazdili na cestách bez plechovkárov, dier, olejových škvŕn a podobných nepríjemností, určite by dochádzalo k vážnym nehodám motoriek. Nasledujúca štatistika ma v tom utvrdila.

Keďže polícia nevedie presnejšie štatistiky o tom, kto bol na vine pri havárii auta s motorkou, rozhodli sme sa spraviť si o tom približný obraz pomocou diskusného fóra na tejto stránke, konkrétne rubriky Nehody. Vytiahli sme si údaje za posledný rok, teda od 11. 6. 2005 do 8. 6. 2006 (presne 136 nehôd), nahádzali to do tabuliek a z nich spravili grafy. Samému sa mi dvihlo obočie, keď som zazrel výsledky...

Musím vás všetkých dopredu upozorniť, že ide o nepresné čísla vyhodnocované iba na základe spomínanej rubriky diskusného fóra, v ktorom sa nie vždy nachádzajú celkové a pravdivé informácie a ani zďaleka v ňom nie sú opísané všetky nehody, ktoré sa stali na území Slovenskej republiky. Je jasné, že skutočné čísla sú vyššie, ale je pravdepodobné, že proporčne veľmi podobné.

Zostrelil ma plechovkár, alebo ja plechovkára?

Začnem najcitlivejšou témou – plechovkári. Motorkár neznalý štatistík by z voleja povedal, že za väčšinu zrážok motocykla s autom môže vodič auta. Omyl! Takmer za polovicu tohto typu zrážok si môžeme sami. Možno ťa práve napadla otázka, že čo je teda najčastejšou vinou motorkára pri strete s autom. Nezvládnutie motocykla. Pri vine vodiča automobilu je to jasné, väčšinou je to nedanie prednosti v jazde.
 Zrážka s autom – náš podiel viny je vysoký
Zrážka s autom – náš podiel viny je vysoký

Za 45 % zrážok s autom si môžeme sami, za 46 % môžu plechovkári, ale stále nám ostáva 9 %, pri ktorých sme nevedeli, komu hodiť vinu na krk. Aj keby tie percentá pripadli v náš prospech, teda že by bol vinný plechovkár, stále je náš podiel viny obrovský. Takže nabudúce si dvakrát rozmysli, než pod návalom emócií napíšeš ako nás tí „sku*vení“ plechovkári ohrozujú a skús sa na vec pozrieť aj z ich pohľadu.

Áno, je pravda, že táto štatistika zahŕňa iba nehody a nie kolízie či ohrozovania dvojstopovými vozidlami, ktorých je na dennom poriadku veľa. Myslím si však, že tu by postačilo menej agresivity a viac slušnosti na oboch stranách, nech nájdeme spoločnú symbiózu, aká je bežná smerom na západ od nás.

Čo ak by plechovkári zmizli z ciest?

Pri 50 – 70 % nehôd motocyklistov je účastníkom aj vodič auta. Polopatisticky to znamená, že viac než každý druhý motorkár, ktorý mal haváriu, ju mal s autom. Bez ohľadu to, koho to bola vina.
 Havárie motoriek – bol účastníkom aj plechovkár?
Havárie motoriek – bol účastníkom aj plechovkár?

Nezvládol som to

Ak vezmeme do úvahy nehody motorkárov všeobecne, teda bez ohľadu na to, či sa zrazil s autom alebo skončil v poli, percento viny tiež hrá proti nám. 54 % našej viny je naozaj dosť. Príčinu, kvôli ktorej sa to stalo, azda ani nemusím spomínať – nezvládnutie motocykla. Ostáva 14 %, pri ktorých sa nedalo jednoznačne určiť, kto bol vinný, ale podiel našej viny to nezmenší.
 Havárie motoriek všeobecne – sme vinní?
Havárie motoriek všeobecne – sme vinní?

Každý štvrtý z nás zomrie

Veru tak, nečíta sa to príjemne, ale je to pravda. Minimálne pri každej štvrtej nehode motocyklistu vyhasne jeho život. Vzhľadom k počtu nehôd to činí minimálne 34 mŕtvych motorkárov za rok. Tie malé štyri nezistené percentá našťastie pravdepodobne nepredstavujú smrť motorkára, ale aj tak je toto číslo nepekné a naháňa strach. Mnohí z tých zosnulých bežne fungovali aj na tejto stránke...
 Zomrel pri havárii motocykla jeho vodič?
Zomrel pri havárii motocykla jeho vodič?

Pri siedmych percentách nehôd vyhasne život aj niekoho iného než vodiča motorky. Väčšinou sa logicky jedná o spolujazdca, chodca alebo vodiča auta, ktorý bol účastníkom danej nehody.

Dám si dve pivká a idem domov

Len aby si tam aj prišiel! Pri troch percentách nehôd bol v krvi motorkára zistený alkohol. To znamená, že takmer každý tridsiaty havarovaný motorkár mal vypité! A to čerpáme z nepresných údajov a hovoríme iba o nehodách, teda nie o opilcoch, ktorým sa nepodarilo vysekať. To je veľmi smutné. Veľmi rád by som sa pozrel na displej alkoholtestera, do ktorého by fúkol každý odchádzajúci zo zrazu v nedeľu ráno...

Blava, Baba a Košice

V počte nehôd vedie okres Bratislava. Druhý je Pezinok. Logicky preto, lebo je tam Pezinská Baba. Na treťom mieste sú Košice s prípadmi z Jahodnej a Dargova, ale aj priamo z mesta. Nasleduje Nitra, Piešťany, Senica a Hlohovec. Ostatné okresy mali menšiu nehodovosť, tak som ich zlúčil do jednej skupiny, zaberajú 52 % všetkých nehôd.
 Nehodovosť v konkrétnych okresoch
Nehodovosť v konkrétnych okresoch

Dovolím si tvrdiť, že na tomto grafe sa najviac ukázala nepresnosť vyššie spomenutých údajov. Náš zdroj informácií je totiž závislý na prístupe ľudí k internetu, ktorý je v niektorých regiónoch malý, ale aj tam určite padajú motorkári.

Kedy padnem?

mesiac
Kedy najčastejšie padáme?
Z hľadiska kalendára sa stal najväčší počet nehôd v júli. Priemerne takmer jedna nehoda za deň. V ročnom prehľade ma zaskočil najmä veľký nárast medzi marcom a aprílom, ktorý je však vlastne celkom logický – oteplilo sa, sebavedomí motorkári vyliezli na zimou zničené cesty a plechovkári, ktorí nás nevideli pol roka, si ešte nezvykli na našu prítomnosť a tak to potom aj vyzerá. Máj a jún vykazujú rovnaký počet nehôd. V auguste sa stal približne rovnaký počet nehôd ako v apríli, čiže je to prekvapujúci pokles oproti júlu.

Čo si budeš pamätať z tohoto článku, keď najbližšie sadneš na motorku?

Čo najviac, prosím. Skús sa chvíľu sústrediť iba na to, čo všetko ti na cestách hrozí, ako sa tvoj život môže zmeniť v priebehu sekundy a či nebodaj dopraješ svojim rodičom, manželke a deťom počuť tú najhoršiu správu...

Žiaľ, s každým stlačením štartéra ťa má zubatá s kosou viac na dohľad. Zopár rád, ako si ju nenechať ísť až príliš blízko k telu, nájdeš v článku Ako predchádzať nehode. Ani ten však nie je všeliek. Cestička prežitia sa nachádza kdesi v hlave, kde sa rodí správna dávka predvídavosti a pohybu pravej ruky. K tomu všetkému musí byť primiešané aj šťastie, tak nech ťa nikdy neopustí.

Viac o bezpečnosti: bezpecnost.motoride.sk

Pridané: 13.06.2006 Autor: Peter Fischer Zdieľať

Súvisiace články:

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (8 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (60)  [Verzia pre tlač] Tlač
aci-03-main

Galéria ku článku:

Galéria

Aprilia-side-03-2025

Moto Guzzi

Vtip

Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!



Ďalšie vtipy »