Motoride XL Sand Rally 2011 alebo nekonečná piesková zábava

Tí „praví“ enduráci hľadia na naše stroje často s dešpektom. Nepovažujú ťažké motorky za športové náradie ale skôr za opachy na cestovanie. Že sa dá na endurách nad 600ccm kvalitne pretekať ukázal 2. ročník pieskovej rally na Záhorí.

Špecifický pieskový podklad a relatívne dobrá dostupnosť pre Čechov aj Slovákov nás vyburcovala k opätovnému zorganizovaniu športového zápolenia na jednostopových mastodontoch. Ponechali sme honosný názov RALLY, ale v skutočnosti sa jazdilo po uzavretom okruhu v Malackách. Dôvodom je už mediálne pretriasaná nechuť Ministerstva Obrany SR k poskytnutiu vojenských priestorov na Záhorí na podobné podujatie. Je to síce na škodu z pohľadu množstva kilometrov ale aj na menšom priestore sa dá vymyslieť namáhavý pretek. Každý kto pozná trať v Malackách vie, aký problematický je rozjazdený piesok.

Rozdelenie do kategórií bolo už zabehané a typické pre tento druh rally: jednovalce nad 600ccm, dvojvalce od 600 do 800ccm a dvojvalce nad 800ccm. S nižším obsahom motora sa dalo zúčastniť bez možnosti vyhodnotenia. Jasné a prehľadné delenie, aj keď sa mohli v rovnakej kategórii stretnúť napríklad Honda XR650 a Suzuki DR Big, alebo KTM SuperEnduro a BMW 1150GS. Čiže stroje s rozdielom hmotností 70kg!

V piatok po technickej prebierke a rozprave sa uskutočnil doplnkový šprint namotaný v rozbitej pasáži s hlbokým pieskom. Štartovalo sa jednotlivo, každý zúčastnený mal dva pokusy a počítal sa jeden rýchlejší čas. Na počudovanie najlepšie časy dosahovali skúsení jazdci z najťažšej kategórie.

Hlavný pretek sa odohral v sobotu. Dopoludnia sa jazdilo v troch vlnách s hromadným štartom a s pomiešanými kategóriami. Tým sa dosiahlo rovnomerné roztiahnutie poľa pretekárov po trati. 5 okruhov v smere hodinových ručičiek absolvovali rýchli paliči za cca 20 minút, najpomalší za takmer dvojnásobok. Popoludňajších 5 okruhov jazdených v opačnom smere dalo necelej stovke pretekárov riadne zabrať. Rozhorúčený piesok v kombinácii s vysokou vlhkosťou vzduchu uberali na silách po chvíli jazdenia a mnohí sa ocitli na pokraji kolapsu. Tým že sa zmenil smer jazdy sa zmenila aj trať. Všetko sa rozrylo do hĺbky, tobogány prestali byť tobogánmi a po piesku bol problém aj chodiť. Proste paráda!

Po zrátaní časov sa na štart postavila desiatka najlepších z každej kategórie a posledné 3 okruhy boli o priamej konfrontácii uchádzačov o bedňu. Kategórie krúžili samostatne a táto časť bola divácky veľmi atraktívna. Súboje na ostrie noža, pády favoritov na už totálne rozbitej trati a časté zmeny poradia boli lahôdkou rally.

Celodenný pretek sa ukončil vyhlásením výsledkov po kategóriách a ukázal, že na pohľad nemotorné motorky môžu byť v rukách skúseného jazdca skutočným pretekárskym nástrojom. Svedčia o tom kvalitné súboje v piesku, množstvo pádov do milosrdne mäkkého podkladu a úsmev na unavený tvárach zúčastnených. A že aj váhovo hendikepované kusy vedia premiešať poradie svedčí napríklad čas Awiu (BMW 1150GS) po prvej časti preteku, prebojovanie sa bratov Dobišovcov (Honda 1000 Varadero) do finále či úspešné dokončenie preteku Demma na Yamahe 850 TDM! No víťazom sa stal každý zúčastnený na XXL motorke, pretože vyhrať nad sebou je niekedy dôležitejšie ako vyhrať nad súpermi. A o to predsa ide.

Z pohľadu pretekára:

V piatok dopoludnia zohrievam mašinu, obliekam moto handry a vyrážam na mokrú trať. Piesok má konzistenciu malty a po 300 metroch jazdy triafam predným kolesom a následne hlavou borovicu, pravé zápästie vydržalo náraz zázrakom. Táto zákerná rastlina na konci rozbitého úseku sa stala obľúbeným terčom motoriek a jazdcov. Pri večernom popretekovom nasávaní dávam návrh, aby sa kmeň opatril pamätnou tabuľou s menami trafivších jazdcov. Materiálom zo známych dôvodov by bola guma. Prijaté bolo aj Awiove vylepšenie: k tabuli sa zavesí písadlo, aby si mohli jazdci zaznamenávať osobné skóre.

Ale späť k preteku. Piesok v priebehu dňa vyschol, skyprel a pôsobil vyslovene ako úrady Slovenska: bol úplne hnusný voči vlastným skyprovateľom. Šprint na prehľadnej ploche ukázal majstrovstvo aj slabiny jazdcov. Síce som v ňom nehodil držku, ale v druhej jazde som mal 3x namále. Niekoľko krásnych skokov cez lavicu a zopár pádov premotivovaných paličov sa páčilo, našťastie všetko skončilo bez následkov.

Haro na trati

V sobotu ráno má väčšina štartujúcich zvýšený tep a chvenie v žalúdku. Na počudovanie to nespôsobil chlast ale predstava hromadného štartu. Aj ja som poprdený a zakrývam to rovnako zle ako ostatní. No úkon zvládam dobre a som 2. Síce ma predbieha neskorší víťaz kategórie na ľahučkej TTR-ke, ale to neriešim. Hlavný je súboj s jazdcom za mojim zadkom. Geniálny Hajnej sa priblížil ako duch a dýcha mi na chrbát. Tlačí a jasne čaká na moju chybu. Tá prichádza pri zákernej borovici (kde inde), padám krížom cez úzke miesto a nemôže ma obísť. Hajnej vykrikuje nadávky a ja zrevem na divákov. Rýchle zdvíhajú stroj, vytešene nasadám a Hajnej znova doráža. Nebol problém ho udržať za mnou, ale je o niečo rýchlejší a tak ho púšťam pred seba. Výborne sme sa ponaháňali!

Druhý štart som pohnojil a na tlačím sa pri úzkom vjazde s ostatnými hnojičmi. V priebehu kola predbieham 7 jazdcov, no potom mi pod kolesá padá ďalší a musím položiť KTM-ku. Pokiaľ ju zdvihnem, predbehnutí slimáci sú predo mnou. A to sa ešte opakuje 2x. Tri nezavinené pády mi ubrali síl, niektorých jazdcov som predbehol tri razy. Ku koncu dobieham vláčik pomalších účastníkov a pripisujem si čas výrazne horší ako ráno.

Ale moja chvíľa ešte mala prísť. Vo finále som v prvom kole štvrtý, dvoch jazdcov pred sebou mám prečítaných a určite ich na piesku predbehnem. Ale zdochýna mi motorka pri časomiere, tieto retardované činy predsa nepatria k môjmu veku a predsa ich donekonečna opakujem. Pokiaľ naštartujem pozerám ďalším dvom do výfukov a márne sa snažím o predbehnutie. Že ma evidentne rýchlejšieho nepustili nechápem, rev motorky za sebou museli počuť (ale to bolo aj v druhej časti preteku). Nevadí. Zapretekal som si výborne a pódium nakoniec bolo.

Pri sledovaní najťažšej kategórie prevádza ešte Awia tri zákerno-borovičné držkopády a pochováva na tomto magickom bode trate nádeje na bedňu. Škoda.

Ku kapustnici sa dostávame až za tmy, to je údel pretekajúcich organizátorov. Bola výborná, nalievame sa halucinogénmi a plánujeme spolu so Šógunom (Vlado Ružička) nové akcie. Máte sa na čo tešiť.

Nieje jednoduché organizovať preteky a ešte sa ich aj zúčastniť. Prišli sme na to už pred rokom a aj tak sme sa do toho s Harom znovu pustili. Nebolo by sa to však podarilo bez pomoci Vlada Ružičku, celého jeho tímu ľudí a elektronickej časomiery. Dúfam, že preteky sa vám páčili, odstránili sme muchy minulého ročníka, skúsili niečo nové a užili si kopu srandy.

Moja účasť bola vysoko ohrozená, keď som presne týždeň pred Malackami nezvládol bicykel a nedobrovoľne som tvárou pooral poľnú cestu. Zlomený nos, zoškerá tvár, lakte, kolená a narazená krčná chrbtica dávali tušiť, že Sand Rally pre mňa skončilo skôr ako začalo. Nakoniec opak bol pravdou, dal som sa zázrakom dokopy a nastúpil na trať.

V Malackách na trati som nebol presne rok, žiadny tréning sa tak nekonal a ani v piatok som nemal čas kvôli prebierkam. Do pretekov tak nastupujem ako jediný s prerasteným BMW GS a malou dušičkou. Darí sa mi a v prvej rozjazde prichádzam do cieľa na skvelej 3. priečke v kategórii. Druhá jazda je poznamenaná slabším štartom, motám sa v strede štartového poľa obieham veľa jazdcov a nakoniec som sa kvôli tomu nevyhol ani pádu. V celkových výsledkoch sa tak prepadám na piate miesto a čaká ma ešte Superfinále, kde si verím a chcem zabojovať.

Superfinále je pre mňa v znamení dobrého štartu. V návale adrenalínu sa dokonca tlačím dopredu, na lavici predbieham jedného jazdca dokonca v skoku. V nasledujúcej zákrute v hlbokom piesku však dostávam nejaký kontakt zľava a letím k zemi. Kým je motorka znovu na kolesách som posledný. Snažím sa dohnať stratu a padám už po 10 metroch. Nadávam sám sebe do prilby a snažím sa udržať emócie. Neúspech a únava ale robia svoje, aj keď sa snažím ísť na istotu do konca Superfinále predvádzam ešte dva pády no obieham aspoň jedného jazdca. Stratil som asi 2 min a tak som sa prepadol na 6. miesto celkovo v kategórii 2V800. Predo mnou sú 3x KTM Super Enduro a 2x LC8 Adventure so super pilotmi v sedle. Nieje dôvod byť nespokojný aj keď bedňa nebola ďaleko.

Prečo BMW GS patrí do piesku:

Tak trochu som sa tohto roku na Sand Rally cítil ako sám vojak v poli. Nejaké boxre prihlásené boli no odstúpili. 1150 GS je rozhodne najťažšia moto v kategórii 2V800, naviac má hendikep v dosť slabom podvozku, hlavne v prednom teleleveri ale inak má prednosti v skvelej ovládateľnosti a motore s dobrým záťahom. Chalani nenechávajte vaše GS-ká kysnúť doma a poďte si zajazdiť. V piesku je to veľa o umení a keď to nevzdáte tak sa veľa naučíte. Snáď som výsledkami dokázal že GS na tieto preteky patrí a kto si spomenie na minuloročné účinkovanie Paji-ho mi dá určite za pravdu.

Takže verím, že na ďalšej akcii uvidíme viac boxrov na trati. :-)