Projekt z cesty do terénu – Pretek druhý, Dubňany

Druhý deň po Beckove dávam cérenku do glancu a zvažujem tréningy pred ďalším závodom. Bohužiaľ, nedostatok času mi dovoľuje len jeden, aj to v stredu. Takže dosť dlho pred samotným závodom, ale aspoň že ideme do Dubňan. Neviem ani prečo, ale niekedy mávam na tréningoch takú zvláštnu nechuť. Nestáva sa mi to často, ale sem tam to mám. A zrovna teraz je to tu. To je všetko ako naschvál. Samozrejme niekoľko krát, ako v každom tréningu padám a znova si musím niečo aj spraviť. Ešte stále nedoliečený malíček na ľavej ruke sa znova ozýva. Tak to už je moc toto. Ja asi na tie závody ani nenastúpim. To by bol teda trapas. Všade vykrikujem, že ma tam uvidia, v kuolároch sa už šepká, že chcem atakovať medajlové priečky a teraz toto? Tak to ani omylom...

Ráno na bojisku

Prichádzame na trať, zima ako v ruskom filme, trať rozmočená a celá taká sračkovitá. Zisťujeme, že celú noc kvalitne pršalo a čo mňa osobne neteší ešte viac, tak sú skopané tobogány v niektorých točkách. Práve tie, ktoré som využíval, aby som nestratil rýchlosť. Ojojoj. Stále mám pocit, že tento posledný závod SGFix cupu je pre mňa začarovaný.

Zoznamovací tréning

Vyrážam na zoznamovací tréning, moje zistenia o trati sú ešte černejšie ako sa zdalo na prvý pohľad. Piesok je rozmočený a cérenka sa doň ponára. Na výjazdoch sa ukazuje, že štvortakty sú vďaka svojmu krúťaku niekde inde a vždy mi dajú krásne „nažrať“ mokrého piesku. Normálne som znechutený. V depe mi nie je ani do reči, len odpovedám na otázky.

Meraný tréning

Medzičasom trať trošičku obschla a quady nám v zatáčkach kde mi chýbali tobogany, nahádzali aspoň nejaký pieskový val, do ktorého sa dá oprieť. Ide sa mi už lepšie a keď pri prejazde cieľom pozerám na čas, ktorý som dosiahol, trochu sa upokojujem. Možno to predsa nebude také zlé. Čas 1:50,220 som tu nemal ešte ani na ideálnejšom podklade a ôsme miesto v mojej kategórii je lepšie ako v Beckove. Uvidíme čo to spraví v preteku.

Finálové jazdy

Prichádzam do čakačky, zoraďujeme sa a ja som zrazu úplne pokojný. Žiadna tréma, žiadna nervozita, proste totálna rovnováha. Na štarte stojíme vedľa seba dve rovnaké motorky. Marián Solnica bol v Beckove pre mňa taká méta, ktorú som chcel dosiahnuť. Páčilo sa mi, ako ide na tej malej dvojdobej mrške. Tak som sa teraz potešil, že štartujeme vedľa seba a ja sa budem môcť priamo porovnať. Máme rovnaké stroje, štartujeme skoro z rovnakej pozície. Motory nám bzučia ako najedované včely, na tabuľke je 5ka, váha natlačená na predné koleso, kvaltnutá dvojka, oči na rampe...rampa padá a všetci pálime vpred. Znova kazím štart, ale Marián tiež. Zrazu mám pred sebou kopu jazdcov. V pravej točke sa hneď dvaja majstri vykvaltili a tak mám pred sebou „len“ dvanásť jazdcov. Dostávam znova pekne napapať piesku, držím sa za celou skupinou a trochu vyčkávam. Mám síce v hlave od Martina jednu jedinú radu pre tento pretek, ale aplikujem ju až po prvom kole. Tá rada znela: Od začiatku choď na plno! Sily si nešetri, tých máš dosť.

Skrátim to, veď niečo je vidieť vo videu a nakoniec tabuľka je predsa rozhodujúca. Niekto predbehol mňa, niekoho som predbehol ja, niekto spadol, ja našťastie nie a zrazu červená vlajka. Videl som na cieľovom skoku padnutého jazdca, ale aby to bolo na červenú, sa mi zdalo divné. V depe sa dozvedám, že niekto zostrelil traťového komisára. Zároveň sa dozvedám, že som došiel tretí a dostávam „vynadané“ za to, že som išiel za skupinou predo mnou ako vo vláčiku. Obdržal som teda ešte nejaké inštrukcie, ako ich predbehnúť a aby som dal do toho trochu života. Stále sa im zdá, že sa len vozím, že proste nebojujem.

Druhú rundu som odštartoval ešte horšie ako prvú. Hneď sa to predo mnou melie, v zatáčke padá maník, druhý po ňom prejde a oni chcú odo mňa viac bojovnosti... :-)

Trať už je miestami až prašná a ja idem do toho naplno už od začiatku. Snažím sa ísť inú stopu ako ostatní, aj keď nie je ideálna. Skoky posielam čo najďalej, plyn točím viac ako inokedy a brzdím niekedy až za hranicou dobrzditeľnosti. Ide sa mi úplne dobre! To ma ešte viac utvrdzuje v tom, že mám ísť úplne na plno. Miestami badám, že prestávam dýchať a začína ma pichať v boku. Dokonca sa ozýva aj nedoliečený malíček na ľavej ruke. Ja mám ale pred sebou métu, ktorú chcem prekonať.

Nenapísal som, že sa čakalo na sanitku, tak sa museli skrátiť ďalšie rozjazdy o 2 minúty. Takže sme išli len 10 min. + 2 kolá. Možno nebyť tohto skrátenia, tak budem aj prvý. Pretože na konci závodu som mal prvého na dostrel a tie dve kolá navyše by mohli stačiť na jeho predbehnutie. Dokonca aj časy na kolo tomu nasvedčujú. Ale na takéto možno a keby sa nehrá. Takže toto berte len ako moju súkromnú hypotézu.

Záver

Svoje a Martinove vyhlásenie som splnil do bodky. Prvý závod som mal ako zoznamovačku a druhý som sa postavil na bedňu. Z čoho som ale najviac potešený, tak je to, že sme celá naša výprava došli domov celý a zdravý. A vlastne nakoniec sme aj všetci traja brali „metále“.

Video prvá jazda:

Video: Pretek druhý, Dubňany - Projekt z cesty do terénu

Video druhá jazda:

Video: SG FIX Cup Dubňany - Projekt z cesty do terénu

Motocykel na test poskytla spoločnosť motocorse. Mikulec jazdí do terénu v oblečení Acerbis a nohy obúva Forma Dominator Comp.