Čo mi dáva moja kozenka - KTM EXC200

Éikscéčku som bral ako tréningovú motorku pre jazdu na trati. Tá je (okrem iného) špecifická svojou fyzickou náročnosťou a bez tohto tréningu by príprava na rally zďaleka nebola kompletná. Druhým dôvodom bol tréning technickej stránky jazdy, skoky a podobne. Názory na tento krok boli samozrejme rôzne (Viď diskusia) a ani ja som nevedel, či to prinesie želaný efekt. V oblasti motokrosu nemám žiadne súťažné ambície, preto aj mašina je vyťažená v hobby režime. Toto jej zároveň uhol pohľadu, cez ktorý treba vnímať moje hodnotenia.

Je to nervózne, hravé, ľahké a ide to hneď na zadné – čo je to? Ostré 2T enduro. Pre jazdca zvyknutého na mastodonty je to obrovský rozdiel. Na motorke fakt nič nie je! Nič čo by sa mohlo odlomiť, čo by držalo blato a ťažko sa vapkovalo. Ku všetkému je prístup a údržba je veľmi jednoduchá.

Váha je základná veličina, od ktorej sa mnohé odvíja. Pocitovo sa zdá, ako keby na tej ľahkej kozenke platila iná fyzika než na elcéštvorke. Samozrejme to tak nie je, ale hodnoty, ktoré sa do vzorcov dosadzujú, sú úplne iné.

Zásadný problém pri učení sa je samozrejme psychika. S rally som začal po tridsiatke a to už je problém učiť sa nové veci a prekonávať strach. Na ľahkej motorke to ale ide oveľa ľahšie. Jednoducho je jasne cítiť, že tu si môžem dovoliť oveľa viac. Vďaka menšej váhe sa tu pracuje s oveľa menšími kinetickým energiami. Zároveň podvozok je úplne inak dimenzovaný a to tiež pomáha pocitu „sucha a bezpečia“. Počas dvoch tréningov na EXC som v oblasti skokov urobil väčší pokrok, ako na LC4 doteraz.

Prejazd priečnych nerovností je klasický problém. Väčšinovo je správne riešenie „stupačky+plyn+predok hore“. A opäť - váha a ostrosť EXC mi umožnili toto oveľa lepšie a rýchlejšie pochopiť, než by bolo možné na ťažkej motorke. Zalomenie moto do tobogánu, resp. drážky, síce nie je typické pre rally, ale patrí to do výbavy jazdca. EXC je na to ideálny tréningový stroj.

Pri vybehnutí mimo trať sa ukazujú ďalšie rozdiely medzi „ľahkou a malou“ a „ťažkou a veľkou“. Malá má malú a inak tvarovanú nádrž, ktorá takému macovi ako som ja neumožňuje ju dobre oblapiť kolenami, čo zas veľmi dobré funguje na veľkej. Na malej je treba oblápať skôr členkami. V rally jazde sa jednoznačne prejavuje nervozita malej a jej jazdný prejav je menej istý a menej stabilný.

Samostatným bodom sú veci týkajúce sa dvojtaktu a pomeru váha/výkon. Ten dvojtakt ide urvať ruky. Záťaž, ktorej je telo vystavené pri jazde na EXC a LC4 je odhadom v pomere 2,5:1. Minimálna váha a prudký výkon v točkách spôsobujú, že stroj by bol najradšej stále na zadnom a v stúpaniach je makačka udržať sa na moto. Nemožnosť brzdenia motorom je zase náročnejšia na prácu s brzdami.

Aby som to teda nejako rozumne zhrnul:

• Ľahké ostré enduro je skvelá vec, ktorá sa ťažkou motorkou nedá nijako nahradiť.
• Aj 200-ka má toľko výkonu, že 100 kilového chlapa povláči ako handrovú bábiku a som rád, že som nešiel do ničoho silnejšieho.
• Ľahký stroj ponúka jazdcovi oveľa lepšie východisko pre technické napredovanie, skúšanie a experimentovanie. Pomerne rýchlo sa dajú pochopiť niektoré základné fyzikálne vzorce, ktoré sa potom dajú rýchlejšie aplikovať na väčšej motorke (v porovnaní s tým, ak by som sa tieto vzorce snažil dostať do rúk hneď na tej veľkej).
• Pri hobby jazdení je stroj tohto typu veľmi nenáročný a ľahko sa udržiava. Bežné pády sú úplne zadarmo, lebo sa nemá čo doničiť.
• Fun-faktor prameniaci z bicyklovej váhy a bicyklovej ovládateľnosti je veľmi vysoký.
• Krása jazdy na kozenke sa prejaví až pri určitej úrovni „nasadenia“, takáto mašina nie je vôbec vhodná na nejaké prdkanie v sede. Poriadne nasadenie zároveň spôsobuje, že jazda je fyzicky naozaj náročná a je to ideálny „koncentrovaný“ fyzický tréning.

Po presadnutí na LC4 je to asi také, ako keď som voľakedy sadol z MB100 do Mazda626. LC4 je taká kultúrna a hladká, lepšie sa drží nohami, má lepší rally postoj za rajdami, príjemnejšie dávkovanie plynu, lepšie možnosti brzdenia, širšie sedlo, neporovnateľne lepšie správanie podvozku a držanie stopy pri terénoch blízkych rally. Zároveň viem lepšie aplikovať niektoré technické prvky, pretože som ich vďaka EXC naozaj pochopil. Toto všetko spôsobuje, že jazda na LC4 mi pripadá ľahšia ako pred EXC.

Po piatich mesiacoch som presvedčený, že to bolo správne rozhodnutie. Akurát mám eikscéčku stále radšej nie pre to, ako sa zlepšujem na elcéštvorke, ale pre ňu samú - pre jej veličenstvo "ľahkú kozenku".