Anketa:
„Blog“ Projekt z cesty do terénu - Nedeľné povozeníčko
ZdieľaťPridané: 30.04.2014 Autor: Milan Mikulík - mikulec
Čitatelia: 3878 [Testy a predstavenia - Vyskúšali sme]
Do ďalšej sezóny som si „predsavzal“, že si ju chcem hlavne užívať, nikam sa nebudem náhliť, nebudem tlačiť na pílu a budem krosiť úplne len pre radosť. Na jednej strane je ťažké ukočírovať svoju hlavu v týchto medziach, ale na strane druhej, tá odmena za to je fakt parádna.
Seriál článkov - Projekt z cesty do terénu:
Predchádzajúci | Seriál článkov: Projekt z cesty do terénu | Nasledujúci
Myslím, že už na prvom preteku som začal sľubne a dokázal som sa ovládnuť natoľko, že som bol rád, aj keď som nebral metál, ba dokonca som ani nepretekal. Dnes som v tom z časti pokračoval na tréningu v Gbeloch. Na rannú otázku mojej pani, kam dnes pôjdeme, som len tak, bez očakávania kladnej odpovede odvetil, že do Gbelov na tréning. Ona ma ale zaskočila a s pozitívnym komentárom dodala, že upečie koláčik a môžeme vyraziť. Tuším som tomu ani nemohol uveriť. Ale keď som jej musel miešať cesto na perník, zdalo sa mi to dosť reálne.
![]() |
Po obede sadáme do auta, malá cestou zaspáva a budí sa až na dráhe. Síce je krásne počko, ale trať suchá a asi tridsať či viac motorkárov a pár quadistov robí neskutočný prach. Ani sa mi tam nechce ísť. Snažím sa vystihnúť dobu, kedy ich je najmenej na trati a štartujem. Bez rozcvičky, len tak lážo plážo. Okuknúť a omakať terén.
Je presne aký som čakal. Strašný...Rozbitý jak aj v Senici, navyše ešte aj prašný... Na tréning to uznávam, lebo na „dálňici“ sa motokros nedá natrénovať, ale ja som sa chcel len povozkať a mať peknú nedeľu. Teraz som musel držať viac plynu ako som mal v pláne, musel som si spomenúť, že motorku treba držať kolenami, že keď nechcem aby som jazdil stále za niekým v prachu, tak ho skrátka musím predbehnúť a toto mi berie sily a zrazu sa nedeľné povozeníčko mení na normálny tvrdý tréning. To som nemal v pláne. Radšej idem po pár kolách dole a s malou ideme na jej odrážadieľku jazdiť po „detskej“ dráhe.
Dávame si skoky aj šmyky zadnou brzdou. Sem tam povzbudzujeme trénujúcich chalanov - „plidáááj, plidáááj“... znova ideme na skoky, zjazdy z kopca a zas dokola. Je úžasné pozorovať svoje dieťa, ako ju baví to, čo jej otca. Mestská baba, ktorej nevadí prach, hluk motoriek, spoločnosť „špinavých a nie zrovna navoňaných“ krosárov a nebojí sa ani padať, či jazdiť po blate. A keď mi zadelí, že „tatinko poď jazdiť, budem ťa povzbudzovať. Ale nespadni, lebo sa ti budem smiať“... no nie je to parádne?
Video: Mimuška v Gbeloch
Nakoniec si dávam ešte pár normálnych tréningových rúnd, hľadám si rôzne stopy, zákruty v tobogánoch sa snažím ísť paľbou tesne pred mantinelom, dobrzďovať na hranu...ale žiadna fyzická príprava a v podstate skoro žiadne jazdenie päť mesiacov si vyberá svoju daň. Cítim sa jak zbitý pes, sem tam si nechcene pridávam pred zákrutou plyn, sem tam už ani prednou nebrzdím, dokonca triafam neutrál? To už čo je? Nevadí! Natrénujem. Dúfam, že v utorok sa bude dať jazdiť u nás a keď nie, tak zas najneskôr cez víkend. Hoci kde, len nech stojím v stúpačkách.
Na záver dňa sa Miriamka vypýtala na veľkú motorku odviezť a jej rozžiarená tvárička len dodáva krásnu bodku za nedeľným povozeníčkom.
Video: MX tréning Gbely 27 04 2014
Pridané: 30.04.2014 Autor: Milan Mikulík - mikulec Zdieľať
Seriál článkov - Projekt z cesty do terénu:
Predchádzajúci | Seriál článkov: Projekt z cesty do terénu | Nasledujúci
Súvisiace články:
- Blog Projekt z cesty do terénu - S endurami BETA RR na Žubor Cupe - mikulec
- „Blog“ Projekt z cesty do terénu – Ďalší tvrdý dopad - mikulec
- „Blog“ Projekt z cesty do terénu – MX trať Kľačany - mikulec
- Blog“ Projekt z cesty do terénu – konečne plnohodnotný tréning - mikulec
- Blog Projekt z cesty do terénu – prvý tohtoročný tréning - mikulec
- „Blog“ Projekt z cesty do terénu – MX trať Vištuk - mikulec
- „Blog“ Projekt z cesty do terénu - Ako som sa znova oplieskal a kto je na vine - mikulec
- „Blog“ Projekt z cesty do terénu – Jak vážne to myslím? - mikulec
- „Blog“ Projekt z cesty do terénu – Enduro - čo to vlastne obnáša? - mikulec
- „Blog“ Projekt z cesty do terénu – Z motokrosu do endura? - mikulec
Ďalšie články tohto autora:
- Vyskúšali sme Husqvarna enduro biky na rok 2017 na trati v Kopernici
- Vyskúšali sme motokrosové Husqvarny 2017 v Beckove
- Štefan Svitko - Dolaďovanie dakarskej formy na Záhorí
- Vyskúšali sme: KTM 450 EXC Six Days 2015 v slovenských farbách
- Vyskúšali sme endurá Husqvarna 2016
- Dunlop Geomax MX52 – Pneumatiky na stredný až tvrdý povrch
- Porovnávačka alpine bikov - 3x Beta - Alp 4.0, Alp 200 a Urban Special
- Čižmy Forma Dominator Comp – Spolu už štyri roky
- Slovakia MX & QUAD Championships – MOTOCORSE CUP 2015
- „Blog“ Projekt z cesty do terénu – Jak vážne to myslím?
- ... zobraz všetky články od tohto autora

Redakčné videá:
Vtip
Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!