Anketa:
Blog“ Projekt z cesty do terénu – konečne plnohodnotný tréning
ZdieľaťPridané: 25.05.2013 Autor: Milan Mikulík - mikulec
Čitatelia: 5407 [Testy a predstavenia - Test]
Konečne môžem napísať, že som po mojom páde a nechcenom testovaní skalickej nemocnice absolvoval plnohodnotný tréning. Prebiehal všelijako, v bolestiach a v sebazaprení, ale predsa, „vo-vo vo tom to je“
Seriál článkov - Projekt z cesty do terénu:
Predchádzajúci | Seriál článkov: Projekt z cesty do terénu | Nasledujúci
![]() |
14 dní po páde už na motorke :-) |
Keď som po mojom páde bol na vyšetrení u neurológa, povzbudil ma a povedal že o dva týždne už budem jazdiť. Psychicky ma to dosť vzpružilo, aj keď to so mnou vyzeralo dosť nahouby. Nevedel som sa nadýchnuť, pohnúť, smrkať ani zakašlať. Tak mi to jeho vyjadrenie prišlo ako nereálne. Ale čuduj sa svete, presne o 14 dní som už sedel na Huasacine, aj keď som sa nevozil. Lenže to mi nestačilo a tak som prevetral aspoň Ducati. O 20 dní od pádu som už išiel na kontrolu na motorke. No a to už je len malý kúsok k tomu, aby som začal pomaly trénovať. Síce stále neviem dobre zhlboka dýchať a chrbát aj rebrá stále bolia, ale ležať doma nebudem. To by som sa dával dokopy ešte tri mesiace. Minimálne.
![]() |
20 dní po páde už normál jazda na Ducne, samozrejme aj na trať som bol pozrieť |
19. 05. 2013 bol na rade ďalší závod Motoshop Žubor Cupu, ale keďže mi moja pani zakázala závodiť, tak som išiel len na kukačku. Takto bez motorky som si to tuším užíval omnoho viac. Mudroval som a rozumoval ako to kto prešiel a ako to mohol prejsť rýchlejšie. Takto z pozície diváka sa to vidí nejako jednoduchšie. Ale keď som videl dva dosť vážne pády, to už sa tak dobre nepozeralo. Zvlášť, keď jeden som videl totál nablízko a pomáhal som pri jeho „záchrane“. Chlapík bol na tom tak ako ja pri mojom páde. Otras mozgu, totálne nehybný, vyvrátené oči a tá bezmocnosť. Prežíval som to horšie, ako keď som to absolvoval na vlastnej koži. Ale hovoril som si, že to proste k tomuto krásnemu športu patrí. Postupne som si, ani neviem prečo, začal namýšľať, že tuším by som ten závod v Beckove dal. A tak som si 21.05.2013 sadol na krosu a vybral sa k nám na trať.
![]() |
21.05.2013 už naostro na dráhe |
Blbeček, že?! Aj keď vtedy som si to ešte nemyslel, teda do času, keď som skočil prvý malý odfrcek. Neviem či to boli pľúca, alebo len svalstvo na pravej strane rebier a chrbta, ale bolelo to kvalitne. Tak som si dal len pár kolečiek a išiel dole. Na šťastie prišla silná búrka a krupobitie. Asi to tak malo byť, aby som skončil a viac sa nedokaličil. Doma pri umývaní potom pozerám a zisťujem, že som zrejme pri tom páde utrhol aj celý chladič. Držali ho len hadice. Nechápem, že som to nezbadal skorej. A tak som ďalší tréning o dva dni musel zrušiť a najprv zalepiť chladič. Nakoniec sa mi to podarilo až v piatok, takže sobota mohla byť ďalší tréningový deň. No a veru že bola.
![]() |
Interesantné :-D |
Dnes, 25.05.2013 som konečne absolvoval plnohodnotný tréning, viac ako trojhodinový, aj spár skokmi a vďaka chalanom Benekovcom aj s naháňačkou. Ešte je to samozrejme poznať, že rebrá a chrbát dostali poriadnu petelicu pri tom páde, tak isto aj pľúca nedokážu poriadne dýchať, ale je to už omnoho lepšie. Bol som z toho ale tak šťastný, že som ani nefotil, ani nekameroval. Neva, nabudúce to už zdokumentujem. Všetko dopadlo dobre a tak môže začať ďalšia príprava.
Chladič drží, tak dúfam, že ma aj moje telo podrží a čoskoro budem na stopro. Inak moja pani ma minule prekvapila a sama od seba mi dovolila závodiť. Nechápem a aj keď viem že si moje články nečíta, tak jej chcem za to poďakovať.
Pridané: 25.05.2013 Autor: Milan Mikulík - mikulec Zdieľať
Seriál článkov - Projekt z cesty do terénu:
Predchádzajúci | Seriál článkov: Projekt z cesty do terénu | Nasledujúci
Súvisiace články:
- Blog Projekt z cesty do terénu – prvý tohtoročný tréning - mikulec
- „Blog“ Projekt z cesty do terénu – tréning kondičky - mikulec
- „Blog“ Projekt z cesty do terénu – MX trať Vištuk - mikulec
- „Blog“ Projekt z cesty do terénu – Jak vážne to myslím? - mikulec
- „Blog“ Projekt z cesty do terénu - Nedeľné povozeníčko - mikulec
- „Blog“ Projekt z cesty do terénu – Ďalší tvrdý dopad - mikulec
- „Blog“ Projekt z cesty do terénu – MX trať Kľačany - mikulec
- Blog Projekt z cesty do terénu - S endurami BETA RR na Žubor Cupe - mikulec
- „Blog“ Projekt z cesty do terénu – Enduro - čo to vlastne obnáša? - mikulec
- „Blog“ Projekt z cesty do terénu – Z motokrosu do endura? - mikulec
Ďalšie články tohto autora:
- Vyskúšali sme Husqvarna enduro biky na rok 2017 na trati v Kopernici
- Vyskúšali sme motokrosové Husqvarny 2017 v Beckove
- Štefan Svitko - Dolaďovanie dakarskej formy na Záhorí
- Vyskúšali sme: KTM 450 EXC Six Days 2015 v slovenských farbách
- Vyskúšali sme endurá Husqvarna 2016
- Dunlop Geomax MX52 – Pneumatiky na stredný až tvrdý povrch
- Porovnávačka alpine bikov - 3x Beta - Alp 4.0, Alp 200 a Urban Special
- Čižmy Forma Dominator Comp – Spolu už štyri roky
- Slovakia MX & QUAD Championships – MOTOCORSE CUP 2015
- „Blog“ Projekt z cesty do terénu – Jak vážne to myslím?
- ... zobraz všetky články od tohto autora

Vaše najnovšie videá:
Vtip
Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!