Oberdan BEZZI - rozhovor s grafickým dizajnérom

To sa mi aj podarilo, veď net. Čo ma však dostalo bolo, že autor týchto výnimočných návrhov mi odpovedal a dokonca mi dovolil uverejniť jeho rozhovor pre renomovaný magazín Ferro (č. 46 , november 2019) špecializujúci sa na Cefé recer problematiku.

Oberdan BEZZI - grafický dizajn.

Narodil sa pred 60rokmi v kraji Romagna, dnes jeden z najžiadanejších motocyklových dizajnérov. Jeho vizuálna vášeň pre motocykle a jeho vyhranený vnútorný a nezávislý štýl jeho kresieb ho predurčili k spolupráci s takmer všetkými významnými značkami v tomto sektore. Je presvedčený, že motocykle majú nezameniteľný šarm ako žiadny iný dopravný prostriedok.

Viacej slov pravdepodobne nie je treba. Stačí ak si kliknete Oberdan Bezzi. Na nete nájdete desiatky, možno stovky skvelých kresieb. Pán Bezzi, blahoželáme, ste super. Ďakujeme za potešenie oka aj ducha.

ROZHOVOR S DIZAJNÉROM - OBERDAN BEZZI

Ahoj Oberdan, aká je vaša súčasná pracovná pozícia?

„Momentálne som motocyklovým dizajnérom na voľnej nohe, pretože nemám exkluzívny alebo privilegovaný vzťah so žiadnym výrobcom motocyklov alebo dizajnovým ateliérom. Na jednej strane to dáva veľa slobody v tvorivej činnosti a tiež voľnosť, ako si usporiadam voľný čas, na druhej strane ponúka menšie istoty, ako byť stabilne a bezpečne zamestnaný. Skúsil som obe situácie a povedal by som, že obidve majú svoje klady aj zápory, ale v zásade sa nedá povedať, že niektorá je lepšia alebo horšia.“

Považujte sa skôr za návrhára alebo ilustrátora?

„Možno som nikdy nebol ilustrátorom. To nedorozumenie vyplýva zo skutočnosti, že moje práce sú veľmi podrobné a občas sa omylom považujú za ilustrácie hotových výrobkov. No sú dielom mojej exkluzívnej predstavivosti a tvorivosti. Na druhej strane tiež pojem dizajnér nepopisuje presne moje podnikanie a to aj pre všetkých, ktorí pracujú v tomto sektore. V Japonsku sa im hovorí „dizajnér štýlu“. Tento pojem je možné do taliančiny preložiť niečo ako „štylista“, osobne sa mi páči dokonca viac ako „dizajnér“.

Čo ste študovali?

„Najprv techniku, potom mechanické inžinierstvo, ktoré som nedokončil, lebo som mal to šťastie veľmi skoro robiť prácu, ktorú robím dodnes. Vypadol som z vysokej školy po niekoľkých rokoch niekedy v osemdesiatych rokoch. Mal som možno 25, dnes točím 60-tku“

Takže ste začali pracovať už počas štúdií ...

„Áno, začal som zarábať už ako 22-23 ročný, počas štúdia. "

Čo vás viedlo k tomu, aby ste sa venovali tomuto povolaniu?

„Nadšenie pre motocykel a nadanosť pre kreslenie. Prihlásil som sa s návrhom o spoluprácu do špecializovaných časopisov a centier dizajnu výrobcov motocyklov. Tak som začal spolupracovať pri uvedení mojej vízie produktu a tiež prezentovať môj prístup k realizácii “.

Ako ste to urobili?

„Ako by to mal urobiť každý, kto chce tú prácu robiť: zaklopal som na dvere výrobcov motocyklov a veľkých štúdií špecializovaného dizajnu s balíkom náčrtov a interpretácií, aby som ukázal moje grafické zručnosti a moje myšlienky".

Tak trocha dobrodružné...

„Som presvedčený, že kresba je ako sprievodca, ktorý jednoduchým spôsobom povie viacej ako tisíc slov. Nezabúdajme, že som začal v dobe, keď ešte stále nebol neobjavený počítač a všetky návrhy boli vyrobené s ceruzkou v ruke a prezentácia nebola možná bez toho, aby ste nákres podali adresátovi do ruky. “

Aká bola vaša kariéra?

„Mal som to šťastie, že som sa dostal do kontaktu s Massimom Tamburinim, ktorý v tom čase otvoril centrum v Rimini pre Cagivu a Ducati, ktoré vlastnil Claudio Castiglioni. Tam som začal. Potom som prestúpil do Gillera / Piaggio Style Center ako interný dizajnér. Neskôr som išiel do Benelli, ktoré práve prevzal Andrea Merloni. Potom som sa rozhodol ísť do povolania ako konzultant. Spolupracujem priamo alebo nepriamo prakticky so všetkými medzinárodnými značkami v tomto odvetví. Nuž, a dnes som stále tu".

Čo ste chceli robiť ako dieťa?

"Podľa rozprávania mojej matky, keď som bol veľmi malý a išiel som zo škôlky domov, moje vrecká boli plné zvláštnych kresieb. Moja babička mi dala tisíce áut a ja som preto poznal všetky značky, ktoré sme stretli na ceste domov.“

O osude bolo rozhodnuté...

„Presne tak! Mal som desať rokov, keď si sused kúpil Kawasaki 500, legendárny dvojtaktný dvojvalec. Keď som prvýkrát uvidel tú motorku, šialene som sa zamiloval do dvoch kolies a ... to mi zostalo dodnes. "

Už ste niekedy navrhli iné výrobky ako motocykle?

„Áno, ale stále ma to ťahá k motorizmu a motoristickému športu: tuning pre osobné automobily, prilby a profesionálne oblečenie ".

S kým radšej spolupracujete, s výrobcami motocyklov alebo s časopismi?

„Moja profesionálna činnosť je nakresliť motocykle, skútre a v zásade všeobecne vozidlá. Spolupráca s časopismi umožňuje moju prácu odhaliť publiku. Je to podpora môjho hlavného podnikania, môžem získať spätnú väzbu o akceptovaní pre určité technické / filozofické rozhodnutia a poď. Pokiaľ ide o „potešenie z práce “, obe tieto spolupráce sa mi páčia, ak sa robia s kompetentnými ľuďmi, vášnivými a zanietenými pre takúto prácu. “

Aký je rozdiel v ich požiadavkách?

„Prístupy sú veľmi odlišné. Noviny alebo časopisy požadujú názory a vízie pre budúcnosť na základe šumov z trhu. Po starostlivom zvážení sa snažím dostať hodnoverný grafický výsledok toho, ako by mohol vyzerať nový model na základe kombinácie realistických údajov a môjho osobného videnia. Pri pracovných návrhoch pre výrobcov motocyklov je však nevyhnutné vziať do úvahy niekoľko ďalších faktorov: predovšetkým technické, filozofické a marketingové “.

Druhý prípad je však oveľa náročnejší, však?

"Návrhy pre výrobcov sú viac konkrétne a vyvážené, ovplyvnené prieskumami a niekoľkokrát aktualizované predtým, ako sa dostaneme ku konečnému stvárneniu vo forme trojrozmerného modelu. Na výrobu motocyklov s možnou komerčnou budúcnosťou vplýva niekoľko faktorov, ktoré treba mať na pamäti. K finálnemu výsledku vedie niekoľko prístupových cyklov. Takže tvorba koncepčných náčrtov, následné úpravy z dôvodov technického vývoja, potom nové vizualizácie a ďalšie vylepšenia, následne modelové štúdie, nové úpravy a postupne tzv. "zmrazenie" štýlu a začiatok konštrukčnej fázy".

Z čoho zbežne vchádzajú publikované projekty?

„Práce vykonané na objednávku nie sú publikovateľné, pretože patria ku konkrétnym projektom, alebo možno sú aj vyradené, ale v každom prípade ich klient zaplatil, a preto sú jeho vlastníctvom. Zverejnené kresby boli pôvodne navrhnuté a predložené výrobcom, ktorí v tom čase povedali, že ich nezaujímajú. Aby to nebolo iba plytvanie prácou, zvyčajne ich zverejňujem ... okrem toho, aby som zistil, že o niekoľko rokov neskôr sa niektoré nápady občas znovu objavia. Potom sú tu provokácie, návrhy na stimuláciu diskusie a pochopenie, aké by mohli byť budúce štylistické trendy “.

Koľko kresieb ste urobili vo svojom živote?

„Nikdy som to nepočítal, ale ako sa to v priebehu rokov menilo, považujeme to prakticky za kreslenie každý deň. Ak férovo denne „čmáram“ počas pracovných hodín, nuž povedal by som ... veľmi veľa ".

Dnes pracujete s pantónmi (farbami), s grafickým tabletom Wacom alebo pomocou iPadu?

„Keby to bolo na mne, vrátil by som sa viac ako dobrovoľne k farbičkám a ceruzke, ale z dôvodov zdieľania a sprísnenie časov, používam jednoduchý počítač s normálnym programom a myš ... ".

Myš? Naozaj myš?

„Áno, som zo starej školy a pozerám stále s podozrením na tých, ktorí ma chcú presvedčiť, že dnes sú motocykle vyrobené inak ako v minulosti... a tiež preto, že to rozhodne nie je pravda! Snažil som sa používať tablet, ale nešlo mi to a tak pokračujem v používaní myši, akoby to bola ceruzka. Photoshop je môj hlavný softvér. "

Ako sa zmenila Vaša práca v priebehu rokov?

„V skutočnosti sa nič nezmenilo. Charakter zostáva. Všetko sa vždy začína kresbou. Ak je dobrý návrh, bude na ňom postavený plnohodnotný a úspešný produkt. Ak je kresba zlá, produkt bude prepadák. Je tu však problém nájsť ľudí, ktorí majú oči, kultúru a skúsenosti porozumieť tomu, či je projekt hodnotný alebo nie “.

Považujete svoje diela za kresby alebo projekty?

„Návrhy, ktoré robím, sú vždy technicky akceptovateľné s veľmi vysokou mierou reálnej konštrukcie, preto by sme ich mohli nazývať „uvádzajúce projekty“. Je jasné že ak by sa mali v skutočnosti realizovať, môžu niektoré časti podliehať úpravám alebo variáciám, ktoré by však boli z technicko-ekonomických dôvodov a nie z dôvodov že by sa nedali v praxi realizovať “.

Nie každý má vaše skúsenosti.

„Online vidím veľa návrhov od mladých dizajnérov, ktorí nedodržiavajú najzákladnejšie ergonomické a priestorové charakteristiky pre technické komponenty vozidla. Vytvárajú veľmi plynulé a čisté línie ktoré napríklad nemajú reálnu schopnosť zatáčať. S prapodivnými kolesami a potrebou anatomických morfológií mužov z USA z hier z hernej konzoly. Nuž to sú iba „výkresy“! Avšak úplne zbytočné “.

Pracovali ste pre mnohých výrobcov motocyklov. Aký je rozdiel pracovať „vo vnútri“ alebo „zvonku na voľnej nohe“?

„Zvnútra ste viacej v zainteresovaní. Viete, čo môžete urobiť a ako to musíte urobiť, možno sa vyhnúť a priori cestám, o ktorých viete, že nepovedú k užitočným výsledkom. Páči sa mi to byť na voľnej nohe. Máte väčšiu slobodu pohybu, ale keďže ste boli cielene oslovení, vaša práca je starostlivo, niekedy možno ešte dôslednejšie vyhodnocovaná. Vždy ste však vonku, takže si neuvedomujete ľudské atribúty, ktoré sú vždy prítomné v rámci spoločnosti a to niekedy vedie k nepríjemným situáciám".

Ako nezávislý pracovník môžete pracovať aj s konkurenčnými značkami?

„Pokiaľ neexistujú obmedzenia exkluzivity, konzultant môže pracovať samozrejme aj pre konkurenčné značky. Podmienkou je zachovanie obchodného tajomstva“.

Na ktoré Vami navrhnuté motocykle ste najviac hrdý a prečo?

„Zo zmluvných dôvodov nie som je oprávnený poskytnúť informácie o projektoch, ku ktorým som prispel, ale môžem povedať, že som s niekoľkými z nich veľmi spokojný.“

Aký druh motocykla sa vám páči?

„Od prírody a od narodenia (som z Romagny) biky, ktoré ma najviac priťahujú, sú superšporty. Mnohé z nich sa podobajú ako vajce vajcu tomu od konkurencie a väčšina sa mi páči, ale čas ma naučil vážiť si všetky typy, do ktorých sa cyklicky zamilovávam, teda aj off-roady, crusiery atď. “

Keby ste mali vlastnú spoločnosť a milióny eur na investovanie, aký bike by ste vyrobili?

„Motocykel bez kompromisov: exkluzívny, ultra-športový, technologický, ale aj ... realistický. Stručne povedané, krajší, ľahší ako MotoGP a tiež výkonnejší ".

Myslíte si, že niekedy takéto niečo môže urobiť motocyklový výrobca?

„Nemyslím si. Myslím, že ak by to niekto urobil, konkurencia by sa priblížila, ale s ľahšie predajným produktom. "

Čo si myslíte o súčasnej motocyklovej výrobe?

„Nechcem sa nikoho dotknúť, ale myslím si, že niektoré všeobecne uznávané modely sú v skutočnosti nadhodnotené, najmä niektoré talianske motocykle “.

Motorky iba navrhujete alebo ich tiež aj používate?

„Už nie tak ako niekedy, z osobných aj rodinných dôvodov. V poslednej dobe premýšľam o slávnom anglickom scrambleri ... ".

Aký máte vzťah so sociálnymi médiami a s vašimi fanúšikmi?

„Veľmi dobrý. Čítam všetko, hoci iba zriedkavo komentujem. Našiel som zopár inteligentných vecí, zopár menej. Mám niekoľko obdivovateľov mojej práce a ďakujem im. "

Ktorých kolegov najviac obdivujete?

„Mitsuyoshi Kohama, Glynn Kerr, Adrian Morton, ale aj iných “.

Čo si myslíte o prechode zo spaľovacieho motora na elektrický pohon?

„Možno je to nevyhnutné pre mestskú mobilitu. Pre emocionálne pútavé výrobky to bude traumatický prechod “.

Budú motocykle naďalej existovať?

"Myslím že áno. Dúfam, že áno!"

Podľa Vášho názoru budú mať motocykle v budúcnosti stále kolesá?

„Formálne nebudú príliš rozdielne od dnešných. Ak o tom premýšľate, už dnes je motocykel anachronický a celkovo prekračuje hľadiská úžitkovej hodnoty. Ale má nepredstaviteľné a nedosiahnuteľné kúzlo pre pohyb. Verím, že zostane verný sám sebe ešte na dlhú dobu. "

Budú možno biky jazdiť samé?

„Povedal by som, že nie. Ako„ starodávne“ médium, muž bude stále chcieť komunikovať s bikom, jazdiť na ňom a ovládať ho riadidlami. Možno to je jedna z posledných vecí neautomatizovanej budúcnosti. Dúfajme!".