Grécko – splnený sen. Meteora, Olympia, Mykény. 1. časť. 2/4

V najbližšej dedinke odbočujem k domčeku, kde je na stene prekrížený príbor. Je to krčma. Vnútri sú traja spití chlapi a babka vo veku 60-120 rokov. Babkina reč mi pripomína kloktanie hrdla, to že chcem jesť a piť dokážem ukázať, ale čo ďalej. Z babky vychádza slovo kotleta! Áno. Salate je ďalšie naše slovo. Čakanie si krátim prezeraním mapy. Jeden opitý chlap sa dotacká ku mne a nemecky zisťuje, kde mám ženu. Bol chatrne oblečený, smrdel, nechty si strihal vždy na prelome rokov. Na majiteľa bordelu nevyzeral, ja som nevyzeral, že by zo mňa trčali peniaze a on by ma chcel oženiť s dcérou. Našu neplodnú debatu prerušil obrovský chodiaci tanier s pod ktorého vytŕčali babkine nohy. Keby som nalial trochu teplej vody do šalátovej misky mohol by sa aj vykúpať. Cena 8 €.

Kassópi. Aby som k nemu prišiel riadne som sa potrápil v stúpaniach. Mestečko z roku 376 pr. n. l. zničili ako inak Rimania. Cítil som už riadnu únavu, ale ruiny veľkého mesta Nikopolis ma volali.

Mŕtve mesto Nikópolis, voľne prístupné.

Dal ho postaviť Octavianus Augustus na pamiatku víťazstva nad Kleopatrou a Antoniom v r. 31 pr. n. l. Aj napriek krásnym ruinám ma zmáha únava. Pred mestom Préveza poľahky nachádzam hotel. Bazén nevyužívam, cena 1 izbového bytu 40 €. Recepčný chlpatý pánko ma upozorňuje na raňajky v cene. V živote som takého chlpatého chlapa nevidel, ak by si dal dole tričko v zoologickej záhrade mohol by si ho vymeniť za pandu.

Tu sa zapaľuje olympijský oheň.

3. deň. Peloponéz, Olympia, Mykény-Mikínez

Raňajky v gréckych hoteloch slúžia na zašpinenie chrupu. Kúsok bieleho pečiva v lepšom prípade, inak suchár maslo, džem. Neoplatí sa čakať na ich 8 hodinu. Z Prévezy cez tunel na 0.7 € pokračujem na Peloponéz. Všímam si až teraz, že všetci, ale ozaj všetci vodiči jazdia po pravej krajnici asi 90tkou. Kto ich chce predbehnúť, urobí to bez smerovky aj keď oproti ide auto, ktoré je nalepené na krajnici. Musím povedať, že táto uvedomelosť vodičov výrazne zvyšuje plynulosť dopravy a priemernú rýchlosť 100km/h dosahujem udržiavaním konštantnej a bezpečnej 110tky. Peloponéz je ostrov, keď je Korinthom oddelený od súši, vstupujem majestátnym mostom, ktorý sa kvôli oparu nedá odfotiť z hôr. Most je obdivuhodný a obrovský, pripomína sťažne plachetnice. Do Olympie je už len kúsok.

Pozostatky po Herinom chráme, ozubené kolesá sú polámané stĺpy asi 2 m hrubé.

Pôdorysy a promenády obrovských budov.

Olympia. Tak a teraz je dôvod na ozajstné híkanie. Prechádzam sa 4 hodiny starovekou Olympiou, okamžite rozpoznávam miesto, kde sa zapaľuje olympijský oheň /Hérin chrám/. Neďaleko je Diov chrám postavený v r. 468-456 pr. n. l. , pôdorys je 64 m x 27 m. Na zemi sú zvyšky 34 stĺpoch, vraj boli vysoké vyše 10 m. Teraz sú akoby nožom nakrájané. Výzdobu mal na starosti majster vtedajšej doby sochár Feidias. Sochy a premety v neďalekom múzeu sú na odpadnutie a to som riadny barbar. Študentov archeológie, alebo sochárstva tu asi vynášajú na nosidlách. Neďaleko je olympijský štadión, ten jedinečný. Dĺžka dráhy 192,27m, kapacita vraj 40.000divákov. Uprostred sedeli rozhodcovia.

Prechádzky po olympijskom meste sú nezabudnuteľné.

Prvé Olympijské hry boli v r. 776 pr. n. l. Ako všetci vieme, bol vtedy vyhlásený všade mier. Spočiatku sa hier zúčastňovali len slobodní občania grécka, v radoch divákov by sme nenašli grécke vydaté ženy. Najprv sa súťažilo v behu, potom pridali zápasenie, obdobu boxu, päťboj /disk, oštep, beh, skok, zápasenie/.