Košice - Budapešť 1/3

Avšak pekne od začiatku. Do Budapešti chodím rád, aj napriek tomu, že tam stále prídem toho správneho smeru, potom po 10km jazdy v meste zle odbočím, približne 60-90min hľadám objekt a som tam. Rekord v blúdení 115km po meste, skús nájsť v Budapešti strelnicu, bez mapy, maďarčiny, angličtiny. Najväčší omyl na spiatočnej ceste, keď som v noci prišiel ku vodnému dielu Nagymaros, namiesto prechodu pri Lučenci. To bolo už dávno. So skútrom je všetko ináč a ľahšie.

125tka nieje najvhodnejšia na cestu Košice-Rožňava, keď má max. 85, je vlastne nebezpečná, aj keď je cesta široká a prehľadná. Čas odchodu 16 hodina, tiež nie najvhodnejšia. Moja pozornosť je rozdelená na sledovanie premávky za mnou 60%, a vpredu zvyšných 40%. Svoju deprimovanosť si teda liečim na starých Aviách a Š 1203. V Rožňave odbočujem doprava smer Dobšiná-Poprad, pretože chcem pozrieť Dedinky a hlavne vybehnúť na Dobšinský kopec, nechápem, ako na ňom na trase približne 7.5km môžu mať najlepší čas okolo 2.35min. výhľad z kopca na dolinu rozhodne stojí za to, krásna krajinka, prichádzam ku vode. Takmer každí vie, že je vždy studená. Všetko pôsobí ekologicky, sviežo, ale pod hladinou to asi kóšer nebude. Po dne je plno zdochnutých rýb, vlastne nikde inde v SR som to nevidel, bolo to aj minulý rok.

Cintorín rýb

Vraciam sa na cestu Rožňava – Lučenec, kde zažívam svoj najväčší strach na dvoch kolesách. Idem dole kopcom a predo mnou je mierne esíčko, asi ma kamionista nevidel a tak si zrezal zákrutu, nechal mi asi meter a niečo vozovky, vrátane krajnice. Nasadzujem svoj nacvičený trojprstový chmat, ľavý palec klaksón a ukazovák a prostredník brzda naplno, pravá predná len-tak decentne. Vykúpaný v pote a najedený z kyseliny, čo vstrekla do žalúdka a zastavujem sa pozrieť, či mi svieti svetlo, nezľaklo sa svieti. Prehliadol ma asi kvôli stromom. Mal by som byť rád, že je skútrik pomalý.

Tu som si cvrkol...

Prichádzam do Lučenca a skúter dávam ku švagrovi do garáže medzi CBR 1000F, VFR, dve staré Gilery, nejakú Kawu a dva neidentifikovateľné skútre. Zbadá ma a hovorí :“To na tom si prišiel? Chceš ísť do Pešti?“ Kontrujem :“Nevadí, že odložím svoj skúter medzi motorky, čo sa kazia?“ A sme zvítaní. Trápi sa s novou laminátovou nádržou na prestavbu. Veru chlapče s tým Ti nepomôžem.

Ráno vyspinkaný a najedený okolo 9 h vyrážam na V. Krtíš. Konečne zákruty, kde musím brzdiť. Ó mať tak 5x viac koníkov ako mám. Bola by to zábavka. Som ignorant benzíniek Slovnaft, ale musím tankovať pre mňa historicky najdrahší benzín. Prichádzam na prechod, Slovenské Ďarmoty a pohraničiar je trošku nevrlý a pýta sa čo idem fotiť (vidí statív) a kde. Ale hneď ma napadla odpoveď, ktorú by som pred 5 rokmi aj vyslovil, Idem do Mekky východoeurópskeho pornopriemyslu fotiť malé deti v sprche. Ale už som mäkký. Cesta do Pešti je v pohode asi 40km pred mestom je už premávka taká hustá, že nebránim nikomu v rýchlejšej jazde a všetci ideme v kolóne. Tu zažívam svoj kladný motošok. Registrujem moto, definujem BMW 1150GS, chlap prvý dvíha ruku, odzdravujem. Bez komentára. Zdravenie je každého osobná vec.

Parlament

Som v Pešti. Zisťujem, že nemám plán cesty, ale máme predsa skúter, cesty sú voľné. Čože je to 3km kolóny. Pozor prichádza moja disciplína, jazda medzi autami. Totižto každé ráno otváram 5dverí, vyberám skúter a zatváram 5 dverí zárubne 80cm a 90cm. Kto už môže mať lepší tréning? Nasmerujem to do centra, tam sa orientuj podľa mostov a toku Dunaja. V centre je nespočetne krásnych budov, tú najkrajšiu som definoval ako Dom sv. Štefana, je obrovská.

Krásny majestátny kostol

Obrovská stavba