Ako prehrať - príbeh z trate Motoride Baja Romania 2011

Pretek

Pri tvorbe trate som bol zvedavý, ako to vypáli v preteku. Pravda je totiž taká, že ani ja som nikdy neprešiel tých vyše 100km v kuse. Aj preto sa úseky krásne technické v zápale boja ukázali ako výživné a namáhavé.

V prvý deň preteku sa 3x jazdený malý okruh v smere hodinových ručičiek stal jasným barometrom toho, čo nás čaká v nasledujúcich dvoch dňoch. Vzhľadom k tomu, že sa jazdilo rýchlo a väčšinou po kameňoch, nebol čas na oddych a nejaké flákanie. Nutnosť sústredenia si vybrala svoju daň a o havárie nebola núdza. Samozrejme že deň vyhral Hajnej, to asi čakal každý. Ale že hneď za ním sa umiestni Klasika a týmto zvrhlým feministickým spôsobom poníži celé zostávajúce štartové pole, to nečakal asi NIGDO. A tak som sa tešil na trati, že aký som rýchly, krásny a ... Zarmútený stretávam zarmúteného Krtka a zarmútene mi opisuje „jak ho tá ďábelská ženská pojela“ na dlhom kamenistom výjazde. A to prosím pekne v sede. Utešujeme sa presvedčením, že zajtra predsa baba nemôže toľko vládať. Hľa, tragický omyl mužskej ješitnosti.

Piatok sa ukázal v krásnom počasí a všetci pyšne vyrážame do boja so sekundami a s Klasikou, Hajný si ide vlastný závod „proti všem“, ale skôr iba sám so sebou. Všetko klape do okamihu zistenia, že nejaký chytrák nám strhal značenie na dvoch strategických križovatkách (čo som sa s nimi natrápil!!!) a na ceste medzi nimi. Doznačujem ich núdzovo až v druhom veľkom kole, preto výsledky prvého anulujeme. Popravde hlavne preto, že vysoké štartové čísla išli v prvom kole po už opravenom značení a preto neboli podmienky pre všetkých rovnaké. Blúdenie niektorých jedincov bolo dlhé, čomu napomohlo aj neočakávané značenie nejakej poľskej džípovej akcie žltými stuhami v našom žltom koridore. S mnohými sa stretávame v protismere, čo vždy šokuje obe zúčastnené strany. Po sčítaní časov sa s úžasom dozvedáme, že nebyť odrátania prvého kola, asi by nás „všechny ta Klasika pojela“! Aj HAJNÉHO!!! Smolou je, že trafila kartrom kameň. V zvrátenej radosti pomáhame opravovať (hlavne Jašterica), aby nás zajtra poriadne nakopala. Pred večerom absolvovaný tréning na Ignis si dávame zrejme preto, aby sme zistili ako zle sa jazdí proti slnku do kopca. Je jasné, že čas šprintu sa musí posunúť na skoršiu hodinu.

Sobota má rozhodnúť o všetkom. Som ráno nervózny, štartujem s blbou predtuchou do skrátenej etapy. Na začiatku žltého okruhu cítim niekoľko kilometrov v lese pach spáleného oleja a tuším prečo. Onedlho vidím Klasiku so smutným úsmevom, ako mi skladá poklonu so slovami „Jeď si pro vítězství!“ Láme mi srdce, takto sa predsa nemá vyhrávať! Predbieha ma Krtek, ten si „jede“ pre prerazenú dušu, na to je odborník. Po 40km mi konečne odpadáva stojan, ktorý vytrvalo vlečiem po kameňoch. Na konci druhého kola vychádzam z lesa, onedlho miniem CP2 a potom iba pár kilákov do cieľa. Máš to v suchu, len teraz nič nepohnoj – hovorím si. Ale ťahám za plyn ako blbec, a na známom úseku zrazu levitujem a padám na pravý bok. Zrejme som prehliadol nejaký kameň, pád bol tak rýchly že nestačím padnúť do kotúľa. Prekvapene, s výrazom a vedomím idiota vstávam. Motorka je trochu doničená, z predlaktia tryská krv. Finito, dopretekal som. S drevorubačmi dvíham stroj a dochádzam na CP2. Motorku hádžem do zeliny, baby mi pomáhajú vyzliecť odev a ja obdivujem nárazom cez chránič roztrhnuté predlaktie ukončené ranou pripomínajúcou otvorenú polkilovú konzervu Landšmítu. Keďa mi pohotovo dáva škrtidlo, Gabika tekutiny a mladý Jašterica úchylne fotí ranu. Onedlho dorazia záchranári, podľa ich ksichtov vidím že to bude na špitál. A tak groteska s názvom „Zachráňte Hara“ môže začať. Odniekiaľ sa zjavivšia Klasika úprimne plače, ja tým ženám fakt NEROZUMÍM.

Špitálul Rumunul

Odmietam lieky proti bolesti, sadáme s Mišom a Klasikou do dodávky a cestou zložito zachraňujeme Péťu, urobiaceho s LC8 front flip. Po určitej dobe vyrážame na Karčiho dodávke do Baia Mare. Péťa leží vzadu na korbe s infúziou, ja sám zranený sedím vedľa neho na krabici ako zdravotník a bočné dvere sú odchýlené, aby sme nepokapali od tepla. Karči sa snaží ísť pomaly, no narazené rebrá mi vysielajú signály akoby pretekal aj na dodávke. Rebrá klamali, išiel pomaly. Po dôkladnej prehliadke celého mesta zakotvíme pred špitálom, rozhrnieme húf Cigáňov a pátrame po ošetrení. A čuduj sa svete, Péťu vynášajú na nosidlách a mňa na vozíku. V nasledujúcich hodinách sa striedavo schádzame a rozchádzame v útrobách nemocnice, pričom prehrávam aj tento závod a k dodávke sa dostávam za tmy ako druhý.

V starej ordinácii urobí starý skúsený doktor dlhé tssssstststststs a čistí ranu. Rozbité tkanivo sa trhá a otvára ako zips, vzniká súvislá rana od zápästia po lakeť. Pozerám do útrob organizmu a čudujem sa, aký je zložitý. Odmietam lieky proti bolesti a idem na snímok. Ošetrovateľ potľapká snímkovačku po guľatom zadku, urobia dvojhlasné tsssssstststs a sú prekvapkaní, že kosti vydržali. Od radosti chcem potľapkať babu aj ja, no stojí napravo. Dostávam sa do opatery anglicky hovoriaceho dochtora, odmietam ponuku na lieky proti bolesti a jeho tsssstststststs nemá konca. Vraj musia ranu vyčistiť. Tretie poschodie nemocnice vypadá oko kozmická loď, na stenách všade certifikáty ISO. Pristúpi mlčanlivá doktorka, urobí úsečné tsts a nenúka lieky proti bolesti, asi konečne odborníčka. Tu som mal spozornieť!!! Spôsobne som uložený na lôžko, obradne dostávam infúziu a voliakie iné sračky. Nakrátko zatvorím oči, po otvorení zisťujem že vonku je tma a trčia mi z tela všemožné hadičky a elektródy. Všetko odstraňujem, po vytiahnutí infúzie ma sediaceho nachytali a rumunsko-maďarsko-anglicko-francúzsky sa ma snažia vrátiť do ľahu. Po úpornom boji rezignujú, hádam sa s nimi ešte pol hodiny v ordinácii a ďalšiu pol hodinu mi pomáha aj Karči. Pre istotu kontrolujem, či sa náhodou počas tajnej operácie „nestratili“ moje obličky a iné orgány. Nechali mi ich, zrejme tušia koľko chľastu už nimi prešlo. Nakoniec odmietam lieky proti bolesti a večer sa všetci traja vraciame do Izvoare.

Bujarý večer končí tancom Cacha so zlomenou nohou, rád mu sekundujem - už som doplnil plazmu a krvné doštičky lejem do gágora rýchlosťou výjazdu na Ignis. Pri nočnom preväze rany so Zeonom vidíme, že Rumuni mi ostrihali asi pol kila kože a väzív a ja sa kochám pohľadom na odkryté svalstvo a šľachy predlaktia. Anatómia v praxi. Po rannom preväze ma Mišo vezie na Slovensko, desať modrín vo veľkosti dlane dáva o sebe vedieť a každú nerovnosť cesty si užívam.

Špitál ála Slovensko

V pondelok ráno si idem dať zosnímkovať rebrá a pri tej príležitosti len tak ukázať ruku na chirurgii. Po bezvýznamných štyroch hodinách je konštatované, že rebrá držia, no nad rukou sa ozýva tssssstststs dlhšie ako všetky rumunské dohromady. „Takto vypadá frontová chirurgia“ znie verdikt a som vykopnutý na plastickú chirurgiu. „Okamžite prijáááááť!!!!“ zhukne pán primár. Nič neuhádam, po dvoch hodinách som späť s kefkou na zuby, s tromi knihami a s laptopom. Odmietam lieky proti bolesti (teraz už pravidelne), denne ma preväzujú a útek domov sa nekoná. Vraj sa mám pohybovať v sterilnom prostredí a čakať. Hajzel na izbe ma pri spláchnutí vždy komplet ošpliecha, na chodbe stretávam nekončiace procesie Cigáňov navštevujúcich „chorého“ súkmeňovca a dedko na izbe má asi všetky jestvujúce, zabudnuté aj ešte neobjavené choroby. Možno z toho ostanem sterilný, ale o inej sterilite nemôže byť reči. Aj tak 3x musím v župane zdrhnúť na stavbu a denne absolvujem 50telefonátov a 10 návštev s projektami. Spolupacienti sú z toho zrelí do psycháča. Celú noc jazdím vo sne na motorke s Karčim po Sahare a v piatok napoludnie konečne operačka. Anesteziologička mi dáva masku na ksicht príkazom „Dýchajte!“ Dýcham a nič. „Silnejšie dýchajte!“ Dýcham silnejšie a nič. „Dýchajte véééľmi zhlboka!!!“, znie posledný, priam urazene prednesený rozkaz. Ešte si stihnem pomyslieť „Radšej mi dajte fľašu vína a marišku“ a zaspávam.

Po prebudení sa opakuje fraška z Rumunska. Odstrojujem hlúposti z tela, skontrolujem varlatá a obličky a idem na wc. Pred chvíľou z neho vybehla dochtorka, tak poznám smer. No neviem sa zbaviť infúzie, preto som hystericky nachytaný aj so stojanom v ruke. Keby do mňa nepchali tabletky proti opuchu, nešťal by som toľko! A tak stojí nadávajúca sestrička vonku s infúziou v ruke a počúva nekonečný vodopád tekutých a určite drahých medikamentov opúšťajúcich moje telo. Radšej som predčasne vrátený na izbu s upozornením, že po prebudení nesmiem určitý čas jesť a piť. No jasné, hneď po odchode sestričky z izby a po odmietnutí tabletiek proti bolesti končí podstatná časť zožrateľného obsahu stolíka v žalúdku. K tomu fľaša Kofoly. Potom zisťujem, že mi z metrosexuálne oholeného pravého stehna zobrali rezeň kože a prišili ho na pravé predlaktie. Začínam personál unavovať tým, že rany nebolia a nič nepotrebujem. A tak v pondelok po preväze opúšťam nemocnicu smerom na najbližšiu stavbu.

Mudrovanie na koniec

Rany sa výborne hoja, Afrika nám asi neujde. A už pracujeme na jarnej Sand Rally 2012. Behám po stavbách a sledujem radosť chlapov na ktorých pravidelne hulákam, že som pofačovaný ako múmia. Zároveň sa objavujú výsledky tipovacej súťaže z radov mojej rodiny a známych o dĺžke pobytu v špitáli. Najodvážnejší odhad sa pohyboval okolo 5 dní, bežne sa predpokladalo že zdrhnem po 3 dňoch. Vydržal som celých 7!!!

Na motorke som iba zdemoloval výfuk, pokrčil kolená, nalomil stupačku a ohol rajdy. Vzhľadom k pádu prakticky žiadne škody. Všetko sa už rieši.

Pýtate sa prečo vlastne vznikol tento trapný článok? Nuž ako výstraha pred neuváženým pretekaním s vypnutím zdravého rozumu. Ako apel na pozornosť pri jednoduchých úsekoch trate, keď síce nejde o nič ale pritom vždy a stále o všetko. Sekundová nepozornosť ma stála víťazstvo, ukrutne som naplašil rodinu ale hlavne málo chýbalo, aby som sa úplne nezrakvil. Ono v 120-ke položiť mašinu do kameňov nie je najlepší nápad, hlavne na túto rýchlosť nebol racionálny dôvod. Preto dúfam, že okolnosti o rok umožnia hlupákom môjho kalibru reparát.

Zároveň môžem poslúžiť ako ukážkový exemplár potreby toho, čo od Vás pred každým pretekom požadujeme. Okrem telesných daností ma pred horšími následkami určite zachránili všemožné pevné protektory. Ten celotelový dokonca nárazom pukol ako orech! A obsah lekárničky sa spotreboval prakticky celý pri prvom ošetrení na CP2. Preto budeme v trende pasívnej bezpečnosti na pretekoch s logom MotoRide pokračovať. Požadovanie poistky sa ukázalo v dobrom svetle, rumunské špitály tiež.

Celotelový protektor praskol na pravom ramene, kde smerovala celá prvotná sila úderu. Preto mám v tých miestach potrhané medzirebrové svaly. Kvalitné kolenačky a Sidi CrossFire výborne uchránili nohy. Chybou sa ukázalo nepoužitie krosových šortiek (zostali v dodávke), panvu som si poudieral statočne. Camelbak som tiež nepoužil, tretí deň som nepil ani na CP a posledných 5 minút pred haváriou som pociťoval stratu koncentrácie. Prilba Shot sa tiež ukázala ako správna voľba. Čo mi prospelo mimoriadne, je určite pravidelná fyzická príprava. Jednak v mojom veku nevyhnutnosť, ale hlavne ak viete v správnom momente reflexne napnúť všetky svaly tela tak skelet pôsobí pri náraze na prekážku ako celok a nie ako zmes jednotlivých samostatných kostičiek. A treba mať odpadané, to je pomoc vždy. Predlaktie sa zdevastovalo nárazom tak silným, že samotný chránič sa vtetoval do tkaniva. Predtým stihol kameň nešťastne rozpárať ruku pri zápästí a posunúť protektor kúsok k lakťu. Nemať kvalitnú a pevnú ochranu, všetko mohlo dopadnúť podstatne horšie. Preto určite nebudeme v budúcnosti s Awiom robiť žiadne výnimky pri prebierkach a riadne chrániče sa stanú vyžadovanými od všetkých pretekárov. Na piesku, v blate aj na kameňoch!!!

Ešte nakoniec vďaka všetkým menovaným aj nemenovaným, pomáhavším pri záchrane početných zranených (aj mňa). Aj dochtorom, majúcim trpezlivosť s mierne atypickým pacientom. A pripájam gratuláciu víťazom, porazeným a Klasike, ktorá nás hrdých chlapov elegantne „POJELA“. Na Klasiku som vymyslel recept: Zdalo by sa logické viac trénovať, jazdiť, nastaviť optimálne motorku a podobne. Nedôstojnosť spomenutého postupu bije do očú. Je tu aj druhá alternatíva. Pokaziť Klasike motorku (to osud priniesol sám ako výraz nespravodlivosti voči mužskému pokoleniu), rozhádať ju s Hajným a rozhádať ju aj s koňom (ktorého vlastní a má ho rada).

Haro