Blog Projekt z cesty do terénu - S endurami BETA RR na Žubor Cupe

Po dlhšej prestávke pre pracovné a rodinné povinnosti som bol zlomený vlastnou povahou a prišiel som sa dokatovať na motokros do Gbelov. Posledný tohtoročný Motoshop Žubor Cup som si proste nevedel, a ani nechcel, nechať ujsť. K dispozícii som mal tentokrát dokonca dve mašiny.

Už pár dní mám doma na test dva enduro špeciály z talianskej dielne BETA. Tie som dostal do pazúrov úplne novučké, ešte zabalené a s nulou na tacháči. "Ta to je veľká frajerina" ...

O každej bude samozrejme samostatný test a bude aj niečo naviac. To niečo sme spískali spolu s Mišom. Ale o tom neskôr. Teraz už len krátko k pretekom.

Tento rok som motokrosu moc nedal. Na začiatku sezóny len dva preteky Senica a Gbely ako aktívny účastník, potom testovačka Huska 2014. Potom som sa pustil skôr do projektu ako Husacinu priúčať k asfaltu. Ak by som nebol nedávno na testovačke model Husqvarna 2015 vo Sverepci, moje jazdenie v teréne by teda dokopy nebolo skoro žiadne. Našťastie som mal na test ešte tri Bety. Ale ani jedno z tohto jazdenia nenahradí normálny plnohodnotný tréning. Na druhej strane, aspoň pár minút v stupačkách. To aby som nezabudol, ako sa to vlastne ovláda v teréne.

Našťastie som nezabudol a v Gbeloch som sa postavil na štart oboznamovacieho a meraného tréningu a do prvého závodu s dvojtaktnou dvakrát tak objemnou raketou ako mám ja. Jesto 300 kubíčkov v jednom valci pracujúcom na dve doby. K jazde a pocitom sa vyjadrovať nebudem, to si nechám do článku o danej motorke, len v krátkosti krátky výcuc komentu môjho "manažéris" tatka:"...moc to nejede co, lebo na tvojí ket jedeš, tak to zavíja, vreščí a táto len tak plkoce. Skoro jak na volnobjech. Aj ket išeus dost friško, zdáuo sa mi, jak kebi ten motor nesce jet..." Som mu to vysvetlil a aj podľa toho, koľkých som obehol po páde a následnom stíhaní z predposledného miesta, usúdil sám, o čom tá motorka asi je.

Do druhej rundy som zobral jej sestru, pre rok 2015 novú tripade so vstrekom. Tak isto nebudem písať čo a ako, ale po prvej ostrej jazde som musel skočiť k Zlatkovi Novosádovi do servisu na pár úprav. Tie som potom testol v ďalšej runde a následne zhodnotil ako veľký posun. Aj o tom bude viac v ďalších článkoch.

Takže nakoniec som v Gbeloch absolvoval štyri plus jednu rundu na dvoch úplne rozdielnych motorkách, ktoré vlastne ani nie sú z továrne určené primárne na takéto jazdenie. Cez to všetko, z môjho pohľadu krásny deň za nami a so spokojnosťou a po vlastných, síce totálne unavených, som sa vrátil k rodine.

foto: RHplusB, Andrej Šíma, Ján Buchel