Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 1154 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Motozem.sk www.styx.sk/

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 29778
Intenzívne brzdím oboma brzdami: 59% (17602)
Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 41% (12176)
Hodnotenie: (9 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (10)  [Verzia pre tlač] Tlač

Vidlicové motory v teréne a v endure

 Zdieľať

Pridané: 23.04.2007 Autor: gilbert
Čitatelia: 13895 [História]

Nedávno ma zarazilo tvrdenie autora článku o Ducati Multistrada, ktorý uvádzal použitie vidlicového motora s valcami za sebou ako premiéru s výnimkou údajne neúspešnej koncepcie Higland.

Dávnejšie pri cítaní istého zahranicného periodika som narazil na predstavenie, či test nedávnej novinky od firmy KTM a síce „OKAPOTOVANÉHO ENDURA“ KTM 950 Adeventure. Podobne som spozornel aj pri čítaní o Ducati Multistrada. Zarazilo ma tvrdenie autora, ktorý uvádzal použitie vidlicového motora s valcami za sebou ako premiéru s výnimkou údajne neúspešnej koncepcie Higland.

Podobne to bolo aj s Multistradou. K tomuto „OKAPOTOVANÉMU SUPERMOTTARDU“ dodal, že znacka DUCATI nemala doposiaľ skúsenosti s výrobou motocyklov do terénu. Neviem, ale zrejme autor nepokladal za dôležitý fakt, že koncepcia vidlicového dvojvalca vôbec nie je novinkou. Môj archív obsahuje viaceré konštrukčné školy terénnych a ednuro motocyklov práve s takýmto motorom. Vidlicové dvojvalce produkovala v Európe hlavne švédska škola, podobne ako talianska alebo americká či japonská.

Motocykle boli používané ako terénne sidecrossy, ako stroje do strmého vrchu v klasickom prevedení, či s predĺženou zadnou vidlicou, ako endurá, púštne endurá a z nich vychádzajúce okapotované endurá. A značka Ducati, tá sa v motocrosse preslávila svojim štvortaktným desmodromickým jednovalcom o objeme 350 a 500 ccm v 50-tych až 60-tych rokoch minulého storočia. Možno toto moje tvrdenie vzbudí váš záujem. Korene americkej konštrukčnej školy siahajú až do pionierskych dôb amerického motocyklizmu. Terénne motocyklové sútaže sa v Amerike uberali úplne iným smerom ako na starom kontinente. Európa holdovala bodovacím súťažiam (trial), motocrossom a terénnym súťažiam známym pod názvom ENDURO. Amerika holdovala jazdám do strmého vrchu a pretekom na zmiešanom povrchu (predchodca americkej plochej dráhy). Továrne INDIAN a HARLEY DAVIDSON produkovali stroje „HILLCLIMBER“ (voľne preložené strmý vrch) a to už od roku 1920.

 Harley Davidson Hillclimber
Harley Davidson Hillclimber

Harley Davidson Hillclimber mal motor série „J“, ktorá bola špeciálne ladená na preteky do strmého vrchu. Jeho objem bol; 1213 ccm, rozovretie 49°, rozvod 2xOHV a výkon porovnateľný s Indianom.

 Indian Hillclimber
Indian Hillclimber

Indian Hillclimber mal objem 1310 ccm, rozovretie 42°, rozvod SV a výkon 28,7 kW a len jednu rýchlosť. Stroje tejto koncepcie používal Bob Amstrong, ktorý bol šampiónom v rokoch 1920 až 30. Pozoruhodné boli reťazové primárne aj sekundárne prevody a veľké rozety, ktoré zabezpečovali silový pomalý a nie rýchlostný výkon. Pre lepší záber mali na zadnom kolese „snehové“ reťaze. Rámy boli predlžené s nízko uloženým ťažiskom. Podobne boli aj nízko uložené riadidlá a malé nádrže. Podotýkam, že palivo bolo liehové s namiešaným benzínom, ktoré pomáhalo pri krátkodobom extrémne veľkom zaťažení motora. Motocykle a jazdci sa museli vysporiadať s dráhou dlhou obyčajne 75 metrov s rozpätím sklonu svahu od 40 do 60°. Pri páde motocykla a jazdca sa motor automaticky vypol tak, že sa uvoľnil kožený remienok na ľavej ruke jazdca a elektrický obvod zoskratoval.

Najskôr to boli motocykle, ktoré pri pohľade oka plochodrážnika evokujú tvary súčastných európskych plochodráhových motoriek, neskoršie to boli motocykle klasickej terénnej koncepcie, čo pretrvalo do dnes, ale pre atraktivitu a americkú pompéznost už v druhej polovici minulého storočia sa začali objavovať koncepcie s nekonečne dlhou zadnou kyvnou vidlicou.

A Európa? V polovici rokov 80-tych prežíval svoje zlaté časy SIDECARCROSS, ktorý udivoval všetkých priaznivcov terénneho športu nielen akrobatickými ukážkami jazdeckých dvojíc na motocykloch s postranným vozíkom, ale aj koncepciami motorov, ktoré boli také rozmanité, že žiadna nikomu nepripadala zvláštna. Medzi popredné miesta v európskych šampionátoch, (ktoré sa hodne jazdili aj v ČSSR) sa pravidelne prebojovávala aj švédska znacka EML-HEDLUND (EML- značka rámu, Hedlund - značka motora) s vidlicovým štvortaktným motorom a konkurenčná (švédska) EML-Folan (radový dvojtakt Folan), či EML-JUMBO. Motor Hedlund vznikol spojením dvoch motocrossových valcov s rozovretím 45° z obdobia zlatých štvortaktných čias.

Mal rozvod OHC, objem 998 ccm a parádny výkon 75 kW. Popularitu nadobudol nielen v Škandinávii, ale aj v Holansku. Terénny akrobati motory Hedlund používali až do konca 80-tych rokov minulého storočia, kedy sa vyčerpali zásoby valcov.

Klasické endurá budú nasledovať v pokračovaní tejto série.

Pridané: 23.04.2007 Autor: gilbert Zdieľať

Súvisiace články:

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (9 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (10)  [Verzia pre tlač] Tlač
Yamaha Posledná šanca

Aprilia-side-03-2025

Moto Guzzi

Vtip

Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!



Ďalšie vtipy »