Supermoto Honda deň 2008, ochutnávka noviek Honda v Brne

Kristián Dudík (Kristián Tino Dudík):

Predo mnou stojí dvanásť nablýskaných mašín s nápisom Honda na nádrži. Od CBF-ky až po nového Blada, ktorých tu bolo 6 kúskov. Naozaj dobrý pocit, no po príchode na okruh mám regulérne bobky. Zaparkovaný kamión českého K+L Intermota, v depe sa usmievajúci Matej a Kuba Smrž, nažhavené tváre oveľa vyjazdenejších redaktorov z českých časákov a vôbec celá atmosféra na mňa miestami celkom doľahla. A som tu vôbec prvý raz. Prúser? Kašlať na to, idem si z radosti zajazdiť a nič nerozštiepať (čo som na Blejdovi splnil len tak tak).

HONDA CB600F Hornet

O Brne sa hovorí ako o rýchlom okruhu, čo vo mne nevzbudzovalo zrovna dojem radosti. Našťastie sa na mňa predsa len usmialo šťastie a hoši z Hondy mi na prvú jazdu vopchali do ruky šesťkového Horneta, ktorý má na ceste hodne schopný podvozok a pôsobí tam ako dosť výrazný rozdávač endorfínov. Nie je to síce žiaden trhač rúk, ale ak vypnete mozog, užijete si s ním srandy viac než dosť. Podvozok na okruhu pri rýchlejších prejazdoch zákrut už nie je tak istý ako na ceste a pár krát sa pri výjazde celkom pekne rozvlnil. Je z neho cítiť cestné zameranie, ktoré dá o sebe vedieť tiež pri prudších prehadzovačkách, kedy sa necíti trikrát sviežo. Napriek tomu tu nie je za úplneho outsidera a nikdy to nevystúpilo extra do popredia a mal som to vždy pod kontrolou. Prejazdy cez zákruty síce nemáte šancu robiť rovnako rýchlo ako na superšportových kapoťákoch, čomu bránia hlavne nižšie položené stupačky, ale to je úplne jedno, pretože z neho zleziete spokojný ako Róbert F. po pomyselnom návrate komoušov na čelo republiky. Brzdy sú na okreskách úplne dostačujúce, ale tu trocha strácajú. Ten nástup a sila ako pri CBR-kách to nie je. Horneta však prerábať na okruhovku so slickami, prepákovaním a podobne zrejme nikto nebude a na príležitostnú vozbu na okruhu je to parádička.

HONDA CBR600RR

CBR 600 RR je trocha iné kafe. Tvrdší podvozok, skvelé brzdy a samozrejme kapota, ktorá vám pri vysokých rýchlostiach pomôže udržať hlavu naloženú na krku. Honda ma strašne potešila, že na nej nenechala tie tvrdé puky, čo na ňu montujú sériovo a obula ju (tak isto ako všetky Fireblade-y) do neporovnateľne lepších Dunlop Qualifierov RR, dvojzmesoviek ktoré sú na príležitostnú návštevu okruhu alebo ostrejšiu jazdu po našich komunikáciách ako stvorené. Malá CBR-ka sa na nich chová úplne inak, nádherne padá do zákrut a vo vingloch nemám pocit, že zo mňa nebudú musieť každú chvíľu traťáci zametať štrk z únikových zón. Je to balada, užívam si každý meter novopoloženého povrchu brnenského okruhu. Istota v zákrutách je v porovnaní s Hornetom úplne inde. Môžete tomu v pohode prikúriť a nič zákerného sa nestane. Nádhera, takto som si to predstavoval. Trocha by som možno pritvrdil prednú vidlu, ale to už je detajl. Motor ide krásne do otáčok, ale až po obmedzovač ho nemá význam trápiť a lepšie je fúknuť tam pri 13 500 otáčkach za minútu vyšší kvalt. Na výjazde si oproti Firebladu nemusíte dávať taký pozor na plyn a viac sa môžete venovať na jazdu samotnú, ako na to „kedy sa mi to utrhne“. Brzdy som už trocha spomenul a nezostáva mi nič iné ako pogratulovať, tieto radiálky Tokico sú fakt výborné a flekuje to viac než schopne.

Nakoniec skáčem na nového Fireblada. V skutočnosti vyzerá o dosť lepšie ako v katalógu, ale Honda si mohla dať trocha väčšiu prácu s výberom farieb. Mne osobne sekla najviac červená alebo čisto čierna. Podvozok je krásne čitateľný a máte o všetkom slušný prehľad. Drží to ako peklo. Nie je až taký mrštný ako šesťstovka, ale inžinieri asi v kancloch tvrdo makali, pretože veľký rozdiel medzi nimi nie je. V zákrutách si to ale pravdepodobne užijete viac s šesťstovkou, je to brnkačka. Litrový motor sa prejaví na každom výjazde zo zákruty, kedy to so mňou pár krát pekne zamávalo a neskôr som radšej zaradil vyšší kvalt ako riskovať bunker do balíkov. Jeden z tých momentov bol, keď som v poslednej zákrute pred cielovkou obiehal jedného borca vonkajškom mimo ideálnej stopy, ktorá je dosť špinavá. Všetko išlo podľa plánu a v momente, kedy som chcel svoj „hviezdny“ manéver dokončiť lepším výjazdom, tých 180 koní pod mojim zadkom ma skoro vyhodilo zo sedla a zadné kolo ušlo niekam bokom smerom k tribúne. Zvierač podal svoj životný výkon a ja som sa zase v prilbe rehnil. Psychoši by mali zo mňa radosť, nie som normálny. Toto sú tie litre a je s tým treba počítať. Brzdy sa mi zdali ešte o chlp lepšie ako na šesťsťovici a antihop pár krát dostal príležitosť sa predviesť. Táto vecička rozhodne nie je na zahodenie a ocenia ju najmä rýchli borci, ktorí sa s tým pri náletoch do vinglov moc nepárajú. So šesťkilom som sa celý čas hral, kdežto tu som sa cítil ako keby som sedel na sude s pušným prachom, ktorý každú chvíľu vybuchne. Dodávka výkonu je ale pekne čitateľná a netreba sa báť katastrofických scenárov v tomto smere. Blejd na mňa pôsobil, že dokáže dosť odpustiť, ale ten výkon tam proste je. Pre mňa radšej objem pol litra plus dve poldeci.

Tých 3x20 minút ubehlo hrozne rýchlo a najväčší dojem na mňa jednoznačne urobila CBR-ka. Vôbec sa na nej nenadrete a pritom hoblujete stupačky jedna radosť, to jest Honda pánové. O jednej poobede sa nám predviedol ešte stuntrider Pavel Vik, Ondra Lelek medzi tým prevážal odvážne dievčiny na tandeme na novom Blejďákovi, nasledovali jazdy majiteľov motoriek s krídlom na nádrži a kto sa chcel naučiť základy jazdy na okruhu, mohol sa prihlásiť na školu jazdy. Viac nie je potreba dodávať, moc vydarená akcia.