Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 916 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Motozem.sk www.styx.sk/

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 29729
Intenzívne brzdím oboma brzdami: 59% (17579)
Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 41% (12150)
Diskusia Diskusia k článku (13)  [Verzia pre tlač] Tlač

Košice - Budapešť 1/3

 Zdieľať

Pridané: 24.06.2005 Autor: MajoKE
Čitatelia: 14814 [Mototuristika - Európa - Výlet]

Pomaly ďalej zájdeš... , hovorí stará múdrosť, ale rýchlejšie si tam skôr.
Niežeby som nebol ďalej z domu, ale na dvoch kolesách teda nie. A začal som si všímať premávku, aj mimo miest z pozície motocyklistu . A v Maďarsku to teda bolo skvelé.

Avšak pekne od začiatku. Do Budapešti chodím rád, aj napriek tomu, že tam stále prídem toho správneho smeru, potom po 10km jazdy v meste zle odbočím, približne 60-90min hľadám objekt a som tam. Rekord v blúdení 115km po meste, skús nájsť v Budapešti strelnicu, bez mapy, maďarčiny, angličtiny. Najväčší omyl na spiatočnej ceste, keď som v noci prišiel ku vodnému dielu Nagymaros, namiesto prechodu pri Lučenci. To bolo už dávno. So skútrom je všetko ináč a ľahšie.

125tka nieje najvhodnejšia na cestu Košice-Rožňava, keď má max. 85, je vlastne nebezpečná, aj keď je cesta široká a prehľadná. Čas odchodu 16 hodina, tiež nie najvhodnejšia. Moja pozornosť je rozdelená na sledovanie premávky za mnou 60%, a vpredu zvyšných 40%. Svoju deprimovanosť si teda liečim na starých Aviách a Š 1203. V Rožňave odbočujem doprava smer Dobšiná-Poprad, pretože chcem pozrieť Dedinky a hlavne vybehnúť na Dobšinský kopec, nechápem, ako na ňom na trase približne 7.5km môžu mať najlepší čas okolo 2.35min. výhľad z kopca na dolinu rozhodne stojí za to, krásna krajinka, prichádzam ku vode. Takmer každí vie, že je vždy studená. Všetko pôsobí ekologicky, sviežo, ale pod hladinou to asi kóšer nebude. Po dne je plno zdochnutých rýb, vlastne nikde inde v SR som to nevidel, bolo to aj minulý rok.

 Cintorín rýb
Cintorín rýb

Vraciam sa na cestu Rožňava – Lučenec, kde zažívam svoj najväčší strach na dvoch kolesách. Idem dole kopcom a predo mnou je mierne esíčko, asi ma kamionista nevidel a tak si zrezal zákrutu, nechal mi asi meter a niečo vozovky, vrátane krajnice. Nasadzujem svoj nacvičený trojprstový chmat, ľavý palec klaksón a ukazovák a prostredník brzda naplno, pravá predná len-tak decentne. Vykúpaný v pote a najedený z kyseliny, čo vstrekla do žalúdka a zastavujem sa pozrieť, či mi svieti svetlo, nezľaklo sa svieti. Prehliadol ma asi kvôli stromom. Mal by som byť rád, že je skútrik pomalý.

 Tu som si cvrkol...
Tu som si cvrkol...

Prichádzam do Lučenca a skúter dávam ku švagrovi do garáže medzi CBR 1000F, VFR, dve staré Gilery, nejakú Kawu a dva neidentifikovateľné skútre. Zbadá ma a hovorí :“To na tom si prišiel? Chceš ísť do Pešti?“ Kontrujem :“Nevadí, že odložím svoj skúter medzi motorky, čo sa kazia?“ A sme zvítaní. Trápi sa s novou laminátovou nádržou na prestavbu. Veru chlapče s tým Ti nepomôžem.

Ráno vyspinkaný a najedený okolo 9 h vyrážam na V. Krtíš. Konečne zákruty, kde musím brzdiť. Ó mať tak 5x viac koníkov ako mám. Bola by to zábavka. Som ignorant benzíniek Slovnaft, ale musím tankovať pre mňa historicky najdrahší benzín. Prichádzam na prechod, Slovenské Ďarmoty a pohraničiar je trošku nevrlý a pýta sa čo idem fotiť (vidí statív) a kde. Ale hneď ma napadla odpoveď, ktorú by som pred 5 rokmi aj vyslovil, Idem do Mekky východoeurópskeho pornopriemyslu fotiť malé deti v sprche. Ale už som mäkký. Cesta do Pešti je v pohode asi 40km pred mestom je už premávka taká hustá, že nebránim nikomu v rýchlejšej jazde a všetci ideme v kolóne. Tu zažívam svoj kladný motošok. Registrujem moto, definujem BMW 1150GS, chlap prvý dvíha ruku, odzdravujem. Bez komentára. Zdravenie je každého osobná vec.

 Parlament
Parlament

Som v Pešti. Zisťujem, že nemám plán cesty, ale máme predsa skúter, cesty sú voľné. Čože je to 3km kolóny. Pozor prichádza moja disciplína, jazda medzi autami. Totižto každé ráno otváram 5dverí, vyberám skúter a zatváram 5 dverí zárubne 80cm a 90cm. Kto už môže mať lepší tréning? Nasmerujem to do centra, tam sa orientuj podľa mostov a toku Dunaja. V centre je nespočetne krásnych budov, tú najkrajšiu som definoval ako Dom sv. Štefana, je obrovská.

 Krásny majestátny kostol
Krásny majestátny kostol

 Obrovská stavba
Obrovská stavba

>

Pridané: 24.06.2005 Autor: MajoKE Zdieľať

Súvisiace články:

Ďalšie články tohto autora:

Diskusia Diskusia k článku (13)  [Verzia pre tlač] Tlač
Yamaha Posledná šanca

Body a Trasy v tomto článku:

Aprilia-side-03-2025

Moto Guzzi

Vtip

Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!



Ďalšie vtipy »