Anketa:
Japonské vidlicové motory v endurách
ZdieľaťPridané: 07.05.2007 Autor: gilbert
Čitatelia: 10844 [História]
Vznik japonskej koncepcie vidlicových motorov v endurách sa odhadom dá situovať po roku 1978. Vtedy totiž Thiery Sabine uviedol do odvetvia rely niečo nezvyčajné - maratón medzi Parížom a Dakarom. Nezvyčajné bolo to, že mimo áut pretekali motocykle aj doprovodné kamióny.
V prvých ročníkoch žiarila Honda so svojim jednovalcom XL 600R. Konkurenciu mala v Yamahách a vytrvalcoch BMW. Po úspešných rokoch, kedy Cyril Neveu (sedlal Hondu od roku 1981) dosahoval prvé priečky (1982) v motocyklovej kategórii sa však začala Honda prepadávať a vavríny zožínali motocykle BMW a Gaston Rahier. Podotýkam, že motocykle boli nekapotované vybavené veľkými nádržami o objeme okolo 50 litrov paliva, mali vysoké krosové blatníky a viac svetiel (u Hondy boli tri).
Z jednovalca o zväcšenom objeme 620 cm3 sa síce dal vydolovať výkon 55 kW, ale na konkurenciu to nestačilo. Konštruktéri Hondy tento handicap vyriešili po svojom. Nechceli kopírovať BMW a preto vytvorili vzduchom chladený vidlicový dvojvalec s rozovretím valcov 45°, rozvodom 2x OHC a pohonom zadného kolesa kardanom. Bol to dakarský špeciál XLV 750 s porovnateľným výkonom ako mala konkurencia. Bolo to naozajstné delo a poradie na prvých miestach sa opäť nieslo v réžii Hondy (C. Neveu 1986). Každý priaznivec chcel vlastniť takéhoto terénneho mastodonta. BMW vďaka stálosti koncepcie mala svojich stálych priaznivcov a teda XLV 750 R spravila chaos na trhu veľkých endúr.
Reakciou bol taliansky enduromonster Cagiva Elefant 650 s motorom Ducati. Replika púštneho špeciálu Hondy sa stala vo svete hitom a bola vrcholom rady XL (endurá od 50 po 750 cm3). XLV-éčka mala objem 749 cm3 (rozmery 67 x 53 mm), dosahovala výkon 41 až 45 kW pri 7000 ot./min., mala dva karburátory Keihin 36, päťstupňovú prevodovku, elektronické zapaľovanie, rám bol uzavretý kolískový s ochrannou lyžicou pod motorom, predná vidlica bola klasická teleskopická a zadná so systémom Pro-Link. Pod sedadlom boli vedené dva výfuky, v ľavom ramene zadnej vidlice bol kardan, kotúčová brzda bola vpredu a bubnová vzadu. Tento terénny mastodont mal vzhľad klasického endura s veľkou nádržou.
![]() |
Na japonskom trhu však takéto enduro chýbalo a preto sa vedenie krátko na to rozhodlo domáci trh obohatiť o niečo podobné s objemom 400 cm3. Motor tohoto endura však bol odlišnej koncepcie. Bol prevzatý z cestovného modelu VT 500E, ci customu VT 500C. Náležito sa s ním technici pohrali a dodali tomuto motoru terénny priebeh krútiaceho momentu a zmenšili mu objem. Rozovretie valcov bolo 52° rozvod bol jednoduchý OHC a pohon zadného kolesa bol reťazou. Tento malý vidličák nenapodoboval vzhľadovo XLV-éčku, ale mal svoj vlastný dizajn, ktorým vytvoril základ pre nasledujúci najpopulárnejší okapotovaný typ TransAlp. Veľká nádrž zostala aj tu dominantou a výfuky boli vyvedené obidva na pravú stranu. Dva samostatné tlmiče nahradil jeden. V druhej polovici 80. rokov sa však trend púštnych motocyklov začal uberať kapotovaným smerom, co sa prejavilo aj u ich replík.
Motocykle sa stali elektronickými laboratóriami, vďaka čomu jazdci už toľko neblúdili a takisto ich doprovod včašie našiel pri havárii, či poruche motocykla. Popularita púštnych maratónov celosvetovo začala rásť. Mimo Dakaru sa začali usporadúvať aj iné maratóny ako Rely faraónov (Egypt), Rely Dubaj (prezentácia pohonu obidvoch kolies 2x2), púštne maratóny v Austrálii, Novom Zélande a podobne a samozrejme maratón v Amerike nazvaný Baja.
![]() |
Následne aj produkčné modely japonských endúr s vidlicovými motormi podľahli trendu okapotovania a výrobcovia pre ne odvtedy používali názov „cestné enduro“. Súcasnosť ale priniesla modelom Varadero úder pod pás tomuto segmentu a v mojom ponímaní vznikla nová kategória „okapotovaný supermotard“, ktorý v klasickom teréne je stratený. Je povýšený na turistický motocykel vzhľadovo pripomínajúci cestovné enduro.
![]() |
Pridané: 07.05.2007 Autor: gilbert Zdieľať
Súvisiace články:
- Japonské vidlicové motory III - gilbert
- Japonské vidlicové motory V - Africa Twin - gilbert
- Rally Dakar ročník1987 - Cyril Neveu piaty krát jedničkou - zeON
- Prehľad víťazov Rely Dakar - sita
- Japonské vidlicové motory VI - Honda Varadero - gilbert
- Honda CBR 900 RR Fire Blade vs. Suzuki GSX - R 750 - feci
- Návšteva výrobných tovární značky KTM v Mattighofene - Awia
- Švédske vidlicové motory v endurách - gilbert
- Talianske vidlicové motory - gilbert
- Dakar „Výzva pre tých čo idú, sen pre tých ktorí ostali za“ Ročník 1978/79 - zeON
Ďalšie články tohto autora:
- Pionier 20 - 21 na promenádu so širokými riadidlami
- Odľahčené 21-ky na promenádu
- Odľahčené 20-ky na promenádu
- Výstava veteránov v pezinskej radnici v roku 2005
- Vyhráva Keeway
- Južné Čechy 2024 - Český Krumlov
- Značka Pannonia na Slovensku v roku 2004
- Prieskum trhu doma a v okolí - Retro malorážky - jeseň 2024
- Malá poznávacia jazda okolo priehradného múra
- Takmer letné zážitky pri Lipne
- ... zobraz všetky články od tohto autora
Redakčné videá:
Vtip
Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!