Ďalší balkánsky okruh 4/6

4. Deň. Skopje – Bajram Curri. 480 km, 3.1 l/100 km, 9.3 h jazdy.

Ráno sa snažím kľudne najesť, spočiatku sa mi to darí, potom prichádza početná skupina asi japoncov, tí majú spoločný odchod, to znamená, že sa tlačia a tlačia všetko do hlavy. Aby som to skrátil. Žerú ako my.

32, Struga - Debar. Ľudoprázdno.

Vychádzam z mesta, idem po ceste priamo asi 5 km. Každých 300 m je semafor, kde stojíme na červenej, ale naša cesta je podstatne širšia ako bočné uličky, je to ťah od stredu mesta von. Keby som tam bol na motorke, klepne ma.

33. Škola, ešte asi v Macedónsku, nie som si istý. Škoda toho smetia na školskom dvore. Všade dookola krásna príroda.

Potom vyrábam nebezpečnú situáciu. Som prvý a vediem kolónu. Znova po cca 300 m je červená ale veľká akoby si rozrezal najväčší melón. Prudko brzdím, ale veď.....vedľa nej je matná plechová šípka v mojom smere. Za mnou pískajú pneumatiky a ja pridávam. Nevrátil som sa, aby som si to objasnil, som rád, že som OK a nie KO. S odstupom času to vyhodnocujem tak, že to bola križovatka našej viacprúdovej výpadovky a jednej vedľajšej cesty po mojej ľavej strane. No a ja v pravom pruhu som mohol ísť na červenú ale človek vedľa mňa už nie.

34. Pekné útvary a výhľady sú všade.

Švihám smer Tetovo, Gostivar, Kičevo. Platím dvojeurovkami, vydávajú mi peniaze, nooo, stravenky na Slovensku majú kvalitnejšiu podtlač. Všímam si veľké billboardy. Propagujú výhry v kasíne. Ak vyhráš čaká ťa na tom obraze štíhla, tuningová blondína, zlatokopka a športová motorka. Toľko o predstave šťastia tvorcu obrazu.

35. Ľahký obed pár km nad Kukes.

Po tejto ceste idem preto, aby som mohol pred Ohridom odbočiť vpravo na Struga. Pretože juh Albánska som už vybavil pred rokom. Následne idem po rozprávkovej ceste do Debar. Neviem, kde zmizli autá. Doslova mám poznámku, jedno auto v mojom smere Struga - Debar. Benzín stál okolo 1.1 €. Všetko viem pochopiť, ale tie odpadky pri cestách v Macedónsku. Hádam sa to s príchodom mladých zmení. Školy to zmenia. Potom vidím školský dvor. Bolo na ňom veľa odpadkov a oni po nich chodili. Bol som naivný. Nič sa tam nezmení. A taká krásna krajina je to.

36. Cesta severne od Kukes

Za svet si neviem spomenúť ako vyzerala colnica a prechod do Albánska. Míňam Peshkopi a idem na sever do Kükes. To je dobrá cesta kvôli asfaltu ten je skutočne dobrý, ale musím sa opakovať, premávka je nulová. Za Kükes si dožičím ľahký obed s pekným výhľadom. Spokojný idem v ústrety miliónom zákrut. Som už pomerne unavený a skúter je tu pre mňa ideálny.

37. Cesta do Valbone.

Idem do hôr, veď je to aj vidno na prírode. Zákruty sú čitateľné a priehľadné. Skutočne bezpečné. Mrzí ma, že som pomerne unavený a nevychutnám si tu cestu. Prichádzam do Bajram Curri. Hotel Lahuta je mojím prístavom. S recepčnou sa pobavíme na texte z translátora, dobíjam baterky a viem, že tu mám ešte resty.

Potrebujem navštíviť [waypoint Valbonë Valbonë]. Keď pozrieš do mapy pochopíš. Asfalt z Bajram Curri do Valbonë je perfektný, zastavujem a veľa fotím, konečne tu vidím partiu chlapov v mojom veku. Taliani. Naháňajú sa. Obec je čisto turisticko – lyžiarska ale je tam skutočne, neskutočne pekne. Veď okolo nás sú riadne štíty. Až teraz spokojný idem na hotel. Prezlečiem sa o vyrážam na večeru. Stála pár eúr.

Večer na izbe kujem plány. Zle je. Šťastie došlo. Tam, kam mám namierené hlásia beznádejne zlé počasie na tri dni. Skúšam aj iné weby, ale prognóza je tragická. Chodím po krásnej izbe ako tiger v klietke. Ozaj, hotelík, či penzión je ozaj pekný. Izba je krásna. Kúpeľňa ani nehovorím. Plán sa však rúca. Mal som ísť cez Püke, Shkoder na Theth, teda pozrieť tie hory z druhej strany. Potom brutálne rezať do Srbska na jeden kaňon.

38. Valbone. O 1 km končí cesta. Ale keby si bol blázon tak po 8-10 km cez tie hory je Theth.

No nič. Pozerám počasie u domáceho v Chorvátsku. 22 stupňov polojasno. Tesne pod 500 km. Škoda. Idem. Veľa som toho nenaspal. Od 4.30 h som hore a o 7 h prvý v jedálni. Hotel stál 43 €.