MM SR CC Borský Mikuláš 2013 – závod v rámci tréningu

Prvotnú info o tohtoročnom kantráči na búroch som dostal od mojej pani. Že či na ten závod, na ktorý videla pozvánky idem aj ja. Trochu som sa zarazil, ale aj potešil, že ma v podstate aj sama posiela na závod. Potom som to trochu premyslel a aj kvôli počasiu som sa rozhodol neísť. Lenže nakoniec niektoré okolnosti, aj keď nie všetky boli príjemné, zariadili môj štart na tomto podniku.

Dva dni pred závodom som ešte len nastavoval karbec k novému kolenu a koncovke. Pre nedostatok času som moto umýval o ôsmej večer pred závodom pri mínus jedna. Išiel som spať niekedy po pol noci a stával pred šiestou a podobné fajnovosti. Samozrejme som raňajkoval len banán a bebe keksy cestou v aute.

No dosť bolo mojich „problémov“ skôr sa povenujem samotným pretekom a predpríprave pred samotnou rozjazdou.

Predzávodná ceremónia

Najprv bolo treba vystáť nekonečnú radu za krásnej zvukovej kulisy zohrievajúcich sa motoriek a „akceptovať“ niektorých závodníkov, ktorý sa museli predbiehať už tu. Hlučnosť mojej malej včeličky s kompletom od ProCircuit bola krásnych 110,9. Norma bola do 120 takže môžeme pokračovať v ďalšej rade na prebierku motorky. Už pri vypnutých motoroch, ale stále s predbiehajúcimi sa nedočkavcami. Tam samozrejme zaplatiť štartovné, zahlásiť skupinu, zaplatiť jednorazovú licenciu, prekontrolovať moto, výrobné čísla a schválenie prilby. Konečne je všetko za nami a môžem sa ísť doraňajkovať a doladiť aspoň ešte trochu moto. Teplota je príjemne pod nulou, čaká nás určite krásny závod.

A načo toľko píšem o tejto predštartovnej ceremónii? Možno to čítajú aj takí, ktorí to nikdy neabsolvovali, tak nech majú aspoň akú takú predstavu o čom to je. Ako som videl, nie len ja som bol s toho trochu „v strese“.

Tréningová rozjazda

Takže konečne krátka rozjazda na tréningovej dráhe, hneď v prvej točke dostávam info od moto, ktorú neprehliadol ani žiaden divák. Moto na spodu nejde úplne že vôbec a následne mi vystreli spod riti. Ledva som sa udržal ala raťafák plachta. Takže vymeniť hlavnú trysku, znova pár kolečiek na tréningovke a aj tak zisťujem, že by som mal vymeniť aj ihlu za sériovku. Moto ide dole dosť slabo, aj keď o poznanie lepšie ako pred tým, ale zato hore ide hrozne. Fakt by som neveril, čo spraví iný výfukový komplet, tryska a ihla.

Štart sa posúva z desiatej na jedenástu, konečne tu mám aj „mechanika“ na asistenciu pri tankovačke počas závodu a ako vždy pred štartom, niečo sa vo mne láme a moje pocity sa menia z „preboha čo tu robím?“ na „no kedy už budeme na trati?“.

Štart

Staviame sa do radov podľa štartových čísel, ja vedľa čiernych na bielom podklade. Trieda regionál. Krátka rozprava pred štartom, vypnúť moto a už len čakať na signál. Zrazu kop do mašín a prvá rada páli preč. O dve minúty ďalšia a ďalšia a konečne aj tá naša. Hneď po štarte sa netlačím dopredu, absolútne nemám šajn o tom, čo nasleduje. Nechávam sa len tak unášať v strede tlupy.

Jedno kolo v sedle

Začiatok fajný, síce piesok, ale pohoda. Cez les pohodička pokračuje, prejazd cestou a tam to už začína. Presne to čo som si nepredstavoval ani v tej najpúštnejšej predstave. Podklad čistý suchý piesok, ktorý už asi nemá ani horšiu formu.

Ehm, tak som sa mýlil, len čo sa blížime k piesočnej bani zisťujem, že to môže byť ešte horšie. Tak tu keď zvládnem kaliť hodinu v kuse a vydržím to ja aj motorka, tak pôjdem domov ako „víťaz“. Takéto podmienky nemôžu nikoho baviť. Proste tomu neverím, že by sa niekto dobrovoľne púšťal do takéhoto piesku a už vôbec neverím tomu, že sa mu tu dobre jazdí. Toto nie je normálne... “Prečo som sa na toto dal sám sebou prehovoriť? Tiež som asi trochu „mjechem praščený“ (ovalený mechom).“

Konečne sme z tej bane vonku, medzi stromami sa mi už ten na začiatku najťažšie vyzerajúci podklad zdá celkom prijateľný a ťahám viac za plyn. Aj motorke sa ide lepšie. Prejazd cez cestu, podklad je ešte pevnejší a ja sa už teším na tvrdší materiál pod kolesami a na to, ako začnem ťahať za plyn a aspoň trochu stiahnem stratu z hlbokého piesku.

No, tak som sa mýlil znova. Hneď za zatáčkou sa ideálek mení na piesočné peklo. Miestami je trať úzka nie viac ako meter a to fakt nie je bohvie čo, keď mi motorku sem tam rozhádže tak, že by mi bolo úzkej aj letisko. Tie „dvoj“ metrové zrázy po bokoch na niektorých úsekoch si radšej ani nevšímam.

V duchu si stále nadávam, že toto normálny zdravý jedinec proste slobodno neabsolvuje. Týram tu telo aj ducha, benzín letí výfukom von ako pri veľkoobjemovom osemválci, motorka dostáva poza uši a ešte som zato zaplatil aj štartovné.

Zrazu sek na dráhe, piesok sa znova zhutnil a ja čuchám konečne znova lepší podklad. Super, síce medzi stromami, po kameňoch, ale fakt lepšie. Neskôr sa objaví aj čistá tvrdá rovinka, teším sa, točím šúlcom, bubny rozhadzujú moto , ale nedbám a snažím sa využiť čo sa dá z tohto podkladu. Lebo dokedy bude tento dobrý podklad? Po ďalšiu točku? A tam zas „obľúbený“ hlboký a sypký piesok, že? No jasné a je to tu.

Ďalší super úsek v piesku, uličkou širokou asi 1,5 metra medzi stromami a to som ešte netušil, že v ďalšom kole tu už budú bubny, v tom ďalšom ešte väčšie bubny a v ďalšom sa to už asi ani bubny nedá nazvať. No a stále to bolo horšie a horšie.

Konečne zas niečo normálne. Voľné priestranstvo, trochu tvrdší piesok... len dokedy? Teším sa z toho natoľko, že po rovinke nasledujúcu točku nedobrzdím a šup to medzi kríky. Ešte mi aj niekto vynadal, ako keby som to spravil naschvál :-D

Neva, vycúvam a pálim v pred. Neviem sa nabažiť síce strašného, ale teraz po predchádzajúcich pieskoch tuším najlepšieho podkladu, aký tu je. Konečne vidím tréningovú dráhu pri depe. Na rovinke chcem naložiť pod kotol. Zrazu sa mi zdá, že mám defekt. Zadok pláva, krátky kuk na koleso a už aj plachtím nad rajdami jak šarkan. Tak tak som to ustál a zvládol som to aj dobrzdiť do točky.

Konečne časť trate kde sa cítim dobre. Aj sa to hneď ukázalo. Už o chvíľku sa váľam v tobogane. Fakt tento celý úsek na lúke je dobrý. Idem tu skoro na plno až na spomaľovačku v priestore tankovačky a časomiery. Konečne mám niekoho pred sebou a to ma ťahá ďalej. Valíme okolo štartu, blížime sa k lesu, stále dráhu neopúšťam, aj keď viem, že zase nasleduje tá piesočná hnusoba.

No a takto nejako to odkrúžim až do konca. S pribúdajúcimi nie kilometrami, ani minútami, ale sekundami, sa trať horšila a horšila, ja som si v duchu viac a viac nadával, ľutoval som motorku, kolegov čo sa predo mnou váľajú a bolo ich ozaj dosť, viac a viac som sa musel nútiť nie že točiť šúlcom, ani spojkovať do nekonečna, ale viac a viac som sa musel nútiť aby som nezosadol z motorky a nešiel pešo domov. Ale len čo som zbadal pri časomiere na tabuľke jednotku, začal som dúfať, že to je nielen pre toho čo je predo mnou, ale aj pre mňa. To už som si v hlave hovoril len že snáď to patrí aj mne, lebo ďalšie kolo už fakt nejdem.

No a keď mi pri ďalšom prejazde ukázal šachovnicu, zrazu sek v hlave a išiel by som ešte jedno kolo. A toto úplne naplno. Fakt! Nekecám a nemachrujem. Zrazu sa mi akoby rozsvietilo a celé som to pochopil. Cestou k autu mi to docvaklo úplne.

Odmávané

Síce ma bolí všetko ako keď som kedysi dávno absolvoval intrákovú „deku“, ale bolo to super. Preto som v úvode napísal: Ak by som mal niečo napísať podľa celého človeka ako som, tak napíšem, že už nikdy viac, ale ak podľa vnútorného pocitu, tak by som si dal podobný rejs už aj nasledujúci víkend.

Myšlienka dňa

A to je fakt. Išiel som si sem zatrénovať, nie s niekým súperiť a zbierať body. Nakoniec som ale súperil, aj keď len sám so sebou. Nakoniec som aj pobral nejaké body. Nie tie čo mi prirátali v tabuľke, ale tie čo si rátam nikde vo svojom vnútre. Nerobím to predsa pre poháre, medaily ani stupne víťazov. Nie som profík, robím to pre radosť a pre ten pocit.

A tá radosť nakoniec bola a veľká. Došiel som celý a zdravý. No a čo pocity? Perfektné. Kedy sa tu vidíme znova?

Dodatok

Záverom by som rád poďakoval organizátorom za super sobotu. No a účet za saunu, masérku (najskôr thajskú), bazén a čas strávený na PNke pošlem na účet klubu alebo SMF? :-D

Foto: Jiří Zaňát, www.rsracing.cz, mikulec

Video: Krátká upútavka MM SR CC Borský Mikuláš 2013