Čester TéTé, Tučná Berta (MT-01) a Trip po Slovensku (2747 kilometrov)

Už dlhšie som chystal niečo podobné. Trip viac ako okolo komína, len ja a plná nádrž, bublajúce výfuky striedané MP3 prehrávačom a trasa naplánovaná za pomoci ľudí z Motorajdu (ktorým by som sa chcel týmto poďakovať za najlepšiu dovolenku, akú som v živote mal :) ).

Trasa mala pôvodne do 2000 kilometrov, no poznáte to. Človek sa zatúla, alebo ešče ide čo to kuknút, či odbočí kvôli dobre vyzerajúcej ceste. Áno, toľko slobody na tom výlete u mňa byť musí. Snažím sa rozpomenúť ako som začal. Dovolenka v robote vybavená na 2 týždne, kúpený nový foťák (kompakt súci do vody, dažďa, mrazu) a GOPRO požičané od Mikulca, za čo mu veľmi ďakujem a priznávam, že som kok, lebo doteraz som si neurobil cestu aby som mu ho vrátil – čo ale bude. Na cestu pobalené len šortky, plavky, nejaké to náhradné tričko, trenky, ponožky a termo, lebo pán doktor Ilko neví s istotou ani to, či bude v noci tma. Potom veci okolo motorky – plachta, sprej na reťaz, malý netbook a prkotiny. Givi tankvak našiel svoje umiestnenie na sedadle spolujazdca, kde mi nevadí vo výhľade tak ako na nádrži (v zväčšenom stave by som nevidel na budíky). Pipevnil som ho pavúkom a za poriadneho hicu som sa v Nedeľu 28-meho júla po výdatnejšom obede vydal na cestu. Moto deň predtým absolvovala kontrolu oleja, tlaku v pneu a poriadne vyčistenie a namazanie 530-tky reťaze. Vzadu nová Metzelerka Z6 a zbežná kontrola v BENC MOTO, ktorý bol jeden z mojich dvoch sponzorov na cestu. Andys mi dal zadara horalku a poprial všetko najlepšie na ceste.

Takže niečo po dvanástej v nedeľu 28-meho a ja štartujem pred barákom smer Galanta a pri nej Matúškovo (kde je podľa niektorých ľudí najkrajšia pumpa v strednej európe). Už som tam bol, ale nenechal som si čerpačku ujsť ani tento raz, ozaj netradičné a v noci čisté porno. Po ceste je v tieni asi toľko, čo na povrchu Slnka a ja sa cítim ako keby som išiel hodiny s fénom pred ksichtom na plné gule. Stromy sa ešte zelenali a všade okolo boli balíky slamy, ktoré sa mi ozaj páčia (ako veľa vecí evokujúcich vo mne leto). Tiež som prišiel na to, že na poliach, kde už bola iba hlina a pahýlky slamy je vzduch oveľa teplejší ako na tých, kde ešte bola slnečnica, či kukurica. Varený vo vlastnej šťave si to prdkám rovnými cestami až do Komárna, kde si dávam pauzu, pozerám centrum, Európske námestie a dávam Kebab. So sebou vláčim prilbu, koženú bundu a tankvak čo váži asi 10 kilo. No proste paráda. Robím fotky, prekračujem zelený most, otáčam sa v Maďarsku a smer Patince (najjužnejšia dedina Slovenska) a smer Ostrihom. Krásne mestá na juhu našej rodnej hrudy, no cesty rovné a horko na skapanie.

Mám strašnú slinu si po ceste kúpiť melón (lebo ich predávajú každé dva kilometre) ale kúsok mi nikto nedá a celý nemám kam zobrať. Po Ostrihome si to namierim do Maďarska a prichádzajú prvé super zákruty, čomu sa sám čudujem. Parádna cesta, kvalitka, asfalt horúci, ideme ponakláňať MasTodonta a zodrať pneu trochu aj po bokoch. Paráda. Tak si to prdkám po Maďasku do kopca niečo okolo 2-tis otáčok, v ušiach Jamiroquai, super cesta. Z Berty je cítiť ten krútiaci moment, ktorý to z ľahkosťou berie a na pravej strane pole s tými balíkmi slámy. A až vtedy to na mňa došlo. Odstavujem moto na kraji cesty, preskakujem na pole a behám po ňom ako malé decko. Vyliezam na balík slámy, hádžem sa na neho, skáčem, roztláčam dole kopcom a smejem sa. Čistý blázen, poviete si. No pre ľudí so silnou permadepresiou a automutiláciou sú tieto chvíle vzácnejšie ako šafrán a drahšie ako diamanty. Ešte teraz sa škerím, ked si spomeniem. Dosť srandy, deň pomaly postupuje a ja mám v Šahách dohodnuté stretko s Lacom Lorenzom Šinkom, ktorý je mojím druhým sponzorom na ceste a platí mi čapovanú vineu, poradí ubytko a aj napriek svojmu napratanému kalendáru si na mňa nájde čas a pokecáme o trase, o motorkách, o jeho práci a celkovo. Ubytovanie mám asi za dvacku, k tomu dobrý guláš a prechádzku po meste v noci. S domácimi ešte kecám ako to v tunajšom kraji vyzerá. Za krkotu asi 5000 ropúch sa ukladám spať.

Cestou som robil tak 400 km denne, vstával som v pohodke o deviatej (šak dovolenka) a nikam som sa neponáhľal. Pri takomto výlete nejde o to, aby si dnes spravil čo najviac kilometrov, ale aby si zajtra ešte vedel vysadnúť na motorku. Druhý deň Krupiná, kúpanie v Počúvadle, pizza v BŠ, kávička u Divnej Pani (môj naj podnik v akom som doteraz bol – bez reklamy). Dostal som sa až do Revúcej a za jeden deň prešiel som viac zákrut ako predošlú sezónu. Okolie BŠ je nádherné, cesty boli v pohode a rezať si to v lese pod korunami stromov je pre trnaváka vzácny zážitok. V Revúcej ubytko tiež v pohode, večera, motorka v garáži s bránou a zámkom. Večer som si ešte chcel dať fľašu vína, no všetko zatvorené. Ale zase parádna prechádzka po meste. Ráno švédsky stôl a bobky z toho, že bude pršať. Pršalo. Na ceste do Rožňavy premokám dosť slušne. Už sa mi na ceste šmýka aj zadné aj predné koleso, tak volím núdzové státie v Bille v Rožňave. Presne polla mojéj chuti. Odstavujem motorku na suchom chodníku. Kvapká z nej, kvapká zo mňa. Kupujem kuchynské utierky, vykladám sa nimi ako bezďák a snažím sa utieť najväčší bordel z motorky. V tom ma prepadnú jehovisti. Deň blbec začal.

Dve hoďky som tam hádam pobudol. Pomaly prestáva pršať a ja sa vyberám smer juh. Krásne prostredie. Bane okolo Slavca. Potom cesta cez les, zákruty, tam zase začína mokro. Ešte sa dá. Potom Slovenská Silica. Tu začali sračky. Počasie – pod mrakom, ale sucho. Cesta čím ďalej, tým horšia. Niekde pri jazere mám ževraj odbočiť. No žiadne nevidím. Tak (vtedy mi to prišlo ako dobrý nápad) leziem s touto 240 kilovou kravou po štrkovke do kopca. Furt nič, ale asi to bude tadeto. Nasledovali tak 2 hodiny jazdenia po kopcoch, kam by som sa ja vydal iba z lahkým endurom a štuplami. Priemerná rýchlosť cca chôdza, brzdy púšťam len ked už šmýkajú obidve kolesá. Spotený jak prasa. Samozrejme žiadny signál, žiadna navigácia. Okrem elektrických stĺpov vedúcich od jedného kopca do druhého nevidím známky života ani civilizácie. V strede ničoho narazím na stádo kráv. Pastier!! Ešte keby vedel po slovensky, bolo by dobré. No ledva kokce po maďarsky. S dvoma zubami v úsmeve a posunkovou rečou som sa dozvedel, že asi sa budem musieť vrátiť až do dediny. Teplo, dusno, pot sa neodparuje, zostáva na mne. Tak pome ho ešte raz asi 10 kilometrov po lúkach a kopcoch. Došmrdkám sa spátky do Silice a vyberám sa po takej panelovke. Panely miznú, začína len uschnuté blato. A niekde pánu Bohu za chrbtom, za rákosím – rybník, či jazero, či kerá maria, ale VODA!! Idem dobre. Kvalita asfaltu sa po čase dala. Teda keď za asfalt rátam tie riedke malé fliačky na rozje*anej hlinenej ceste. A tam som sa prvýkrát zaľúbil. Čiernovlasá kráska v hotpantsoch na bicykli. S hrubými náušnicami, možno aj potetovaná. Poznáte ten test z autoškoly, či môžete predbehnúť cyklistku? Tak to bola tejto čertice škaredšia sestra. Verejne sa ospravedlňujem. Foťák bol vybitý, na nabíjaní cez USB pod sedlom sa preberal k životu a necvakol som ju. Mal som dosť časový sklz a dážď bol na spadnutie. Po pár kilometroch úzka cesta na stene nejakého kopca. Stretnúť auto v protismere tak volím buď skalu naľavo, alebo asi 100 metrový voľný let na pravej strane za zvodidlami. Soroška – konečne sa vyčasuje.

Krásna Hôrka v rekonštukcii, cesta za ňou – plná zárkut, asfalt schodný. Po tom túlaní v Slovenskom Krase je pre mňa teraz schodné asi všetko :D. Po Krásnej Hôrke kopec Štós. Porno, porno, porno.. zase vetrám tank MaTildu až mi riť zviera. Až do Gelnice to bola cesta s asfaltom, aký by ste na tento kraj miestami čakali, ale čo bolo horšie, po ľavej strane sa na mňa už hodinu cerí bubák a možno to nebude len jedno zmoknutie na dnes. Z Gelnice na Košice – predomnou moje oblúbené kopovité mráčiky, slniečko, úsmev na ksichte. Cesta cez Košičkú Belú, krásne zátačky. Na metropolu východu som si dal jeden celý deň, ale mám stretko s peknou slečnou v Dargove a som hladný jak Čenkove deti pri konci knihy (nevím, nečítal som, možno sa konečne najedli). V Košiciach som našiel akurát tak Aupark, dávam si sushi. A vtedy asi Bruce Willis letel okolo na raketopláne a doniesol so sebou celý Armagedon. Búrka čo ma naháňala od Štósu sa dohnala a leje zak z krhly. No ja musím byť o piatej v Dargove. Čakám, zakiaľ prestane pršať a vyberám sa na cestu. Hneď za Košicami mi je všetko jasné. Dobehol som búrku zozadu, alebo druhá vlna. Už mám piči. Všade morký – okrem helmy, spievam si k hudbe od Seethera a čakám, kedy mi od vody umre aj ten MP3 prehrávač vo vačku v rifliach. Voda zo zadného kolesa mi špliecha rovno na riť, nič nevidím a mám pred sebou pár pekných zátačiek. Keď už človek zmokne takto, neni sa kam ponáhľať. Ani neviem, či som na tankvak dal nepremok, ale keď som v dorazil na izbu, tak bolo všetko mokré. Len s uterákom okolo vajec naboso behám po „hoteli“ jak ninja a kradnem stoličky, kam všetko vyvešám, aby sa uschlo. Koženná bunda, namazaná včelím voskom dva dni pred výletom. Mokrá na sračky. Aj do topánok mi z riflí natieklo. Slečna meškala len dve hodiny. Zaľúbil som sa druhýkrát. Neni moslimka a neoženil som sa :D. Na izbe špina bordel, v telke porno s chlpatými ženskými – asi fajnofka pre ukrajinských kamionistov. Ráno sa budím medzi 100 mravcami na posteli. Mám chuť si vypýtať tých 30 euro spátky.

Ďaľší deň si ma zobral sám Awia, aby mi čo to z Košíc ukázal, pokecali sme a tak. Je to krásne mesto. Rýchlo do autoumyvárky opláchnuť mašinu od bordelu. Potom cesta do Michaloviec, morské oko a spátky Košice. Pri tých Sečovciach (nie v ich v rómskom gete) sú ľudia pohostinní, no tatko motorkár mi na kšeft – vymeniť dcéru za djúúka 690 - nepristúpil. Večer u Awiom s pivkom s plánovaním detailov a s info, že vstávame skoro. Ráno mi ešte aj raňajky urobil – tretí sponzor môjho výletu. Ranné Košice, ešte ani slnko nevyliezlo, mierim smer juhovýchod a cítim sa super. Pri vylezenom slnku nad horizontom zastavujem niekde na roli, Dave Grohl z Foo Fighters mi nôti Times like these a raňajkujem. Ďalší šafrán a diamant pre mňa. Smer Tokaj! A prečo? Lebo Česťo tokajské lúbí!! Nejako sa zase zamračilo, dnes mi uschnuté handry hádam zase nezmoknú. Niekde pri Trebišove prichádzam na to, že nemám platnú STK :D :D :D Treba veľký techničák. Nemám. Nasrat. Nedá sa. Jak Forrest Gump – už keď som tak ďaleko.. Vo Viničkách kupujem víno a pome smer najnižší bod na Slovensku – Klin nad Bodrogom, kde ma išli zožrať komáre. A zase na sever. Ide sa smer Michalovce a najvýchodnejšia dedina na slovensku. Cestou som bol morký dvakrát. Ale prvý raz na Zemplínskej a druhý raz na Beňatinskom Kameňolome – známy ako Travertín, ale ten je ukrytý niekde v lesoch a až horárova Lada Niva ma zabrzdila na ceste k nemu – zákaz vstupu ma nezabrzdil. Krátko po tom prišlo asi najväčšie prekvapenie celého tripu. Viete, my západňári. My čakáme, že už od Nitry je všetko sedlač a jazdí sa na koňoch, ale tuto v tejto riedko osídlenej oblasti ma veľmi príjemne prekvapila kvalita asfaltu, vzduch čistejší ako v Tatrách a keď natankujete na najvýchodnejšej pumpe na Slovensku, tak sa čudujte, že ani jemné vstreky na 835 kubíkových valcoch sa vám neupchajú, ani motorka nekašle, ani voľnobeh neskáče.

Krásna príroda, plno zákrut, kvalitné cesty a v parku nočnej oblohy vypínajú aj pouličné osvetlenie v noci. V Novej Sedlici je jeden penzión, ale za to parádny. A bol vybúkovaný :D ušla sa mi núdzová megalomanská izba s rozlohou 2 metre štvrocové. Boli tam spoločné priestory, kde som stretol ľudí z Nitry, ktorí učili na mojej bývalej základke, kam som chodil. Tak hned dali bacardi, pokecali sme. Trafil som noc bez mesiaca a bez mrakov. To Vám poviem, toľko hviezd som na vlastné oči v živote nevidel. Tma jak v rohu. Človek videl každých 5 minút padať hviezdu – Perzeidy, či jako to odborníci volajú. Nádherné niečo. Ráno ešte hemendex. A potom pri účte som sa skoro posral. Ubytko na 1 noc, večera – bryndzové pirohy, dve kofoly, neviem, či nie pivo, raňajky a účet 14,60 euro slovenských. A krásne barmanky. Bože, kam ty na tie ženy chodíš? Pred odchodom ma zastavujú policajti, že jaká super mašina, či si môžu odfotiť. „Jasné!“ len nie tú stranu s prešlou STK nálepkou :D

Smer Medzilaborce. Lietanie po severovýchode nekresťanským tempom, ked sa zase bez signálu snažím nájsť obec Havaj. Stretol som len chlapíka na bicykli, ktorý bohužel tam hore išiel len na tri valce, ale snažil sa mi pomôcť. Dukla, Bardejov a na koniec dňa blúdenie v poľsku. Dozvedel som sa, že po poľsky viem čisté hovno. Nečudujte sa, robím to už ja. Tak Pieniny a Telgártsky viadukt (morká cesta smer Rožňava) si nechám na rok 2014. Končím v Starej Ľubovni. Tu sa dosť „stmieva“ a skapal tu pes, ale nájdem ubytko, vydrichmem sa, využívam bublifuk, ktorý mi bol odporučený na cestu tu z MR a vyberám sa smer Tatry. Riť už pomaly ale isto plechová. Tatry sa blysli ukážkovým počasím a hybaj cez Hybe smer BB. Čertovica mi asi najviac sadla a sem tam som na Monster Titanovi škrkol aj stupačku. Až k neuvereniu, kam sa dá takáto lokomotíva naklopiť. Ešte tu na MR som ráno písal, nech mi chalani upracú pekne šturec, no pánbožko to zobral do slova a opláchol ho. Šmyklo ma len raz, ale poriadne. Nedalo sa blázniť, tak som zamieril smer Martin.

Nemám editor na videá a firemný kompík toho moc neutiahne, takže pridávam aspoň Čertovicu a nezostrihané video.

Video: YAMAHA MT-01 Čertovica

Zase krásny kus cesty. Podvečer niekde v Námestove už na mňa kukali cajti s autom, že ma zastavia, tak som proaktívne vyhodil blinkér zastavil sa pri ňom a pýtal sa na cestu. Ochotne poradili, žiadnu kontrolu nerobili a ja som zakotvil večer v najsevernejšej obci Slovenska – Oravskej Polhore. Domorodcov som sa pýtal na ubytko a to Vám povím. Ubytko jak pán, krajší jak doma. Večera domácich zadarmo. Som povedal, že by som si dal pivo, že nepijú, ale v chladničke mi jedno našli. Ráno odchádzam - cena mi vyrazí dych – 9 euro. Majiteľ nehnuteľnosti bol bývalý motorkár, peňazí má na pohľad dosť, ale že tam sa dá na motorke voziť tak 3 týždne do roka. Nič pre mňa. Krásna príroda, krásne ženy, užívam si každý meter cesty. Túlam sa po severnej Orave, mapa mi je teraz ukradnutá. Po každej zákrute na cestičke vidím ďalšie, ktoré chcem prejsť. Po ceste Vrátna dolina, Súlovské skaly, Manínska tiesňava a potom pri Nitrianskom Rudne mi to prišlo. Bolo asi pol piatej a z Prievidze som už cestu poznal, vedel som, že do večera dorazím domov. Tak už tak skleslo som prechádzal mne známymi cestami. Došmrdkal som sa do Nitry a ešte pomalšie som sa šmrdkal z Nitry do Trnavy. Pred vchodom do baráku som mal po týždni na tripmetri 2747,4 kilometra a prázdnu peňaženku. Poviem Vám, mal som sto chutí to otočiť smer Košice a nezastavovať sa pred polnocou.

No vymedzený rozpočet sa minul. Som ale rozhodnutý si dať toto kolečko minimálne ešte raz. Čo musím pochváliť je moja MT-01. Za celý výlet som iba tankoval benzín. Žiadne skapínanie, poruchy, chrchlanie, nič. Našťastie som sa ani nevyrúbal aj keď som mal viackrát na mále. Najhoršie to bolo asi na kopci Štós, kde som si spomenul, že som ja chuj mohol pred jazdou vymeniť aj brzdovku, lebo predná po 5 km jašenia vädla jak nezaliata kytica.

Ešte si chlipnem z toho Jim Beama a idem vyrátať spotrebu :D No. Je to 160,43 Litrov. Na 2747 kilometrov to vychádza krásnych 5,8393 litra na stovku.

Resumé? Jazda ala vlk samotár mi vyhovuje iba do určitej vzdialenosti. Niekedy by som bol ozaj radšej mal pri sebe ešte niekoho. Potom, Bože, kam ty na tie slovenské ženy chodíš? A na záver môžem síce nie hrdo, ale nahlas povedať, že každý motorkár z Trnavy je mrzáák!! Chýbajú nám končatiny, pravotočivé a ľavotočivé. Všade inde na Slovensku ich je pokkt, len v okolí Trnavy sa musím tešiť, keď je v dedine náhodou nejaké esíčko. Viac zákrut som asi ešte nikdy nedal. Ďakujem každému, kto nejako konštruktívne prispel, alebo pomohol na tvorení trasy a pomáhaní pri mojej výprave naprieč rodnou hrudou. Keď pán Boh dá, tak robím tú istú trasu aj leto 2014, kto sa chce pridať, môže mi písať, niečo vymyslíme.

Čester TéTé

Pridávam linky na moju trasu

Trnava - Rožňava
Rožňava - Viničky
Viničky - Spišská Belá
Spišská Belá - Trnava