Blog Projekt z cesty do terénu - Naspäť na asfalt?

Najprv som si našiel čas na testovačku „nových“ Husacín vo Sverepci a neskôr aj Hondu CRF250M. Na ňu som bol zvedavý jak stará Blašková, tak to som si nemohol nechať ujsť. Ako to dopadlo ste už mohli čítať, tak o tom škoda čo i len písmená tratiť, ale tá ma nakoniec navnadila natoľko, že som na ďalší termín voľného jazdenia v DS vytiahol skoro už prachom zapadnutú Ducháreň. Že načo to píšem do tohto projektu? Lebo to tak trochu súvisí.

Na začiatku som niekde písal, že jazda v teréne vás zlepší aj na ceste. Tak som to potreboval preveriť aj na vlastnej moto. Pri jazdách na testovačkách som čo to pobadal pri pár krízovkách, ale predsa len na nich jazdím o niečo opatrnejšie než na vlastnej. No a preto som aj Duknu zobral do Dunajskej Stredy (DS) na malý okruh a snažil som sa aj na nej postrehnúť, čo porobila jazda na terénnej motorke s mojimi zručnosťami.

Video: Ducati Monster S2R1000 on track Dunajská Streda

Tak v prvom rade je obrovský nezvyk po tak dlhej dobe sadnúť na takú motorku akou je Ducati Monster. Nie len, že je to rozdiel oproti Husacine, ale je to celkovo niečo iné než ostatné moto. Poriadne som na nej nejazdil od môjho pádu, zhodou okolností v DS. V auguste to budú už 4 roky. Takže skoro odznova si musím zvykať nielen na posed, charakter motora a špecifické ovládanie, ale musím si tak trochu zvykať aj na úplne inú polohu jazdenia. Popravde, už mi tuším viac v zákrute vyhovuje vzpriamený posed, čo najviac vpredu na sedle s nohou vystretou pri prednom kolese, než zaľahnutý za rajdami s kolenom na zemi. Ale zvykol som si na to znova, aj keď podľa časov a aj pocitu z jazdenia viem, že to nie je stále ono. A prečo?

Na krose sa síce skoro stále kolesá „šmýkajú“ a tu na asfalte držia ako prikované, teda keď som ich niekde v štvrtom kole mal aspoň ako-tak zahriate, ale tak nejako mi toto nesedí. Som radšej, keď sa motorka šmýka priebežne stále a ja ju ako tak ovládam, než keď motorka drží, drží a zrazu spraví šup a už aj ustrelí. No a tu prichádza na rad skúsenosť z terénu. Nedostavuje sa žiadna panika ani stres, žiadne náhle zatvorenie plynu a nedajbože brzdy...stačí len taká kľudná reakcia. Malinké ubratie plynu, kolesá sa chytia a následné plynulé pridávanie. Motorka sa nespráva extrémne nervózne a ja zostávam v jej sedle a pokračujem ďalej. Ale aj tak mi stále nevyhovuje, či už „superšportová“ poloha, alebo ten „100%“ grip. A dokonca mám v hlave ešte stále taký malý blok z toho, že keď spadnem na cestnej moto, tak škoda na majetku a aj škoda na zdraví bude väčšia, než keď sa vyváľam v teréne. Je to paradoxné, keďže po páde na okruhu som mal len natiahnuté šľachy v členku, pritom v teréne som dopadol o niečo horšie. Či už zlomeniny, silné narazenia, alebo otras mozgu a miechy.

Preto je asi prirodzeným postupom v tomto projekte niečo nové. Prvé potrebné kroky som už urobil, tak už len dúfam, že bude trochu času na realizovanie ďalšieho levelu. O čo ide? To sa nechajte prekvapiť.