Rok 2007 očami redakcie motoride.sk

Možno nie každý vie, že od februára 2007 sme s Awiom zobrali motoride iba na svoje plecia. Lepšie povedané, obaja sme dali výpoveď vo svojich zamestnaniach a rozhodli sa živiť iba motorkárskou prácou. Okrem stránky sme začali naplno makať na mesačníku Motoride info, ktorého nulté číslo sme vybalili na výstave Motocykel v Inchebe. Ako začiatočníci sme netušili, aká kopa roboty nás čaká do konca roka...

Január a február

Na väčšine Slovenska panovala suchá a mierna zima, po snehu ani stopy, takže sa dalo aj obstojne voziť. Ja som motorku ani nezazimoval, dokonca baterka v nej ostala celý čas bez toho, že by sa vybila (nemala na to čas).

Hlavnou motorkárskou žranicou bol hneď po začiatku roka určite Dakar. Po prvý raz s dvoma slovenskými účastníkmi (ostrieľaného Katroša doplnil Ivan Jakeš) a po prvý raz aj s veľmi úspešným výsledkom - Katroš skončil na deviatom mieste! Z toho sme boli patrične na prášky, takže sme mu dali spraviť fľašku vína s venovaním od redakcie a čitateľov motoride.sk, ktorú som mu odovzdal hneď po prílete do Viedne.

Potom panovala ešte relatívna pohoda, pomaly sme chystali časák a čakali, kým dorazí nový Hornet na Slovensko. Poctivo som makal na rekonštrukcii domu, aby sme sa mohli s manželkou a synčekom čím skôr presťahovať.

Marec

Presne v deň mojich štvrťstoročných narodenín som bol toľko očakávaného Horneta prevziať. Celkové počítadlo kilometrov ukázalo štastné číslo sedem, preto bolo toto rande akési kostrbaté (nemohol som si veľa dovoliť). Našťastie sme sa so Sršňom stretli o dva mesiace neskôr na okruhu, kde sme mu aj riadne naložili.

Chvíľu nato sme asfalt vymenili za piesok, bolo nám totiž dovolené vyskúšať si dakarské špeciály Jara Katriňáka a Iva Jakeša na pieskovisku na Záhorí. Natešení sme boli ako malé deti a tak to aj vyzeralo - veď sme z nich ledva dočiahli na zem! Pred tými strojmi sme mali rešpekt a za tých niekoľko minút v sedle sme nemali šancu ich poriadne spoznať. Ale ten dobrý pocit na srdci, že som sedel na pravom dakarskom stroji, to je neopísateľné...

V teréne sme ešte ostali, na krátky testík sme mali endurko od Yuki. Pri jeho fotení na hrádzi v Juri nás prekvapil jeden slušne oblečený chlapík, ktorý pod hrázdou odparkoval svoju Feliciu, otvoril všetky dvere, pustil nahlas dosť haluznú elektronickú hudbu a ľahol si na zem za auto. Toto všetko trvalo asi polhodinu, pričom týpek sa za ten čas ani nepohol. Nuž, zaujímavá forma ventilovania...

Po nekonečnom urgovaní Awia dopísal cestopis z Egypta. Grafik to spracoval rýchlosťou svetla a len pár dní pred výstavou som bol prevziať hotové knihy v tlačiarni. Beal dokončil DVD.

Vypukla výstava, štartovacia čiara tejto sezóny. Keď sme s Awiom po prvý raz prišli k nášmu malému stánočku, ostali sme trochu poloprekvapení a polosmutní. Suzuki si totiž dva metre pred nami postavila trojmetrovú stenu, čím nás kvalitne odkrojila od zvyšku haly. Napriek tomu sme sa na nedostatok ľudí/záujemcov/okukávačov nemohli sťažovať. Hneď v prvý deň nám Katroš pieskom pokrstil egyptskú knihu a rozdali sa stovky časákov. Postupom času sme zisťovali, že nás aj bolia nohy a nezastavia sa nám huby. Fakt, stáť asi desať hodín denne na nohách a furt s niekým kecať je fyzicky náročné. Dni leteli rýchlosťou svetla, ten čas medzi prebudením a zaspaním bol príliš krátky na to, aby sme stihli všetko to, čo sme si cez zimu zaumienili. Touto cestou pozdravujem všetkých, ktorí sa pri nás zastavili a prehodili pár slov - o rok sa vidíme znova! Vďaku si zaslúžia aj Jaro Harly Jerga, Gabika a majoccha za pomoc...

Najdôležitejšie veci boli na dome hotové, najneskôr o dva mesiace sa chceme sťahovať.

Apríl

Ďalšou testovačkou bol malý V-Strom. Ja som bol z neho hotový po pár zákrutách, len Tomáš Hajduch - Awia ma stále uzemňoval a táral nejaké nezmysly (srandujem). So Stromíkom som prešiel celé Slovensko a budem naň rád spomínať. Dostal sa aj na titulku ďalšieho čísla časáku, ktoré už mimochodom vyšlo na inom papieri a pripravoval ho iný grafik - AcHeRoN.

Pri príležitosti šiestych narodením motoride.sk sme spustili narodeninovú súťaž. Prvou cenou bol sympatický oranžový retroskúter, ktorý nakoniec poputoval na Myjavu.

Reeko sa na nás obrátil s geniálnou myšlienkou, ako aspoň trochu prinútiť plechovkárov, aby si nás viac všímali. V rámci predošlej fotosúťaže totiž autám na pumpe umývali okná, na čo mali dobé ohlasy. Z toho sme vychádzali, pričom sme podobnú akciu chceli zorganizovať plošne po celom Slovensku. Podarilo sa a to celkom úspešne, koncom augusta sa v štrnástich slovenských mestách stretli motorkári na daných pumpách, aby plechovkárom umyli okná a rozdali letáky s krátkymi poučeniami o tom, ako nás na cestách neohrozovať.

Napriek relatívnemu pokoju postupuje rekonštrukcia domu pomalšie než by som chcel.

Máj

Hneď začiatkom mesiaca sme sa v neskutočnej zime trepali na mojom Varane do Brna, kde vypukol Yamaha deň. V okolí okruhu našťastie prestalo pršať tesne pred jazdami. Vyfasoval som novú R1, ale bola ešte nezahriata, teplota trate mala tiež jednocifernú hodnotu a tak to aj vyzeralo. Druhú zákrutu v poradí odvtedy s Awiom voláme Herghottova, lebo som šiel trochu neskoro na brzdy a takmer úplne novú erjednotku som asi po prvý raz zoznámil so štrkom (bez pádu).

Do Brna sme sa vrátili o niekoľko dní na Honda deň, na ktorom panovalo presne opačné počasie, teda ideálne okruhové. Dosť kvalitne sme sa povozili na oboch ererkách, litrovej CBF a veľmi šikovnom Hornete. Kecali sme so známymi, Jardom Šímom, Pavlom Vikom, kolegovcami z iných redakcií a podobne. Pri okruhu sme ostali rovno tri dni, lebo po tejto akcii tam začal druhý diel seriálu Czech endurance cup, na ktorom štartujú aj naši kamoši Zeno a Robo a to pod hlavičkou novovzniknutého Motoride racing tímu. Počasie sa trochu pokazilo (išlo sa aj na mokrých gumách), ale chalani skončili na výbornom šiestom mieste v celkovom poradí (z viac ako štyridsiatich tímov), resp. na štvrtom mieste v kategórii amatérov. Ako vtipne poznamelnal Žeňo, to je presne tá priečka, ktorá už nikoho nezaujíma.

Testovali sme dve príjemné chuťovky, Kawu ER6n a Versys.

Mal som požičanú cukríkovú Africu, r. v. 2003, málo kilákov, klasická trikolóra, nikde ani škrabanček... Ale nebola na predaj. Dostal som africkú horúčku, týždeň som strávil zháňaním vhodného kusu, otravovaním známych, mailoval som, telefonoval som, sníval som, nerozprával som sa s manželkou, až to vyvrcholilo tichou domácnosťou a inzerátom na moje Varadero. Pozdravujem Francuza a Balca, ktorí moju horúčku len podporovali. Mirovi ďakujem za požičanie tejto mojej srdcovky a ospravedlňujem sa za omeškané odovzdanie, veď on vie prečo... Varan však nakoniec ostal v mojej garáži a to už asi doživotne. Prepáč tú neveru, láska moja.

Prvý šibeničný termín nášho sťahovania, 25. máj, som so zaťatými zubami musel prepásť.

Jún

Ozval sa nám mladý chalanisko s prezývkou cacao s tým, že by sme s ním mohli vyskúšať fotenie testovačiek. Pozreli sme si nejaké jeho výtvory a zhodli sme sa na tom, že to skúsime. Cacao sa prezýva Cacao preto, že je snedý ako Talian. Inak sa volá Domino a trochu sa podobá na Rossiho...

Na prvé fotenie s ním sme prišli na malom Varanovi a R1. Všetko prebiehalo hladko a fotky boli na kvalitnej úrovni, takže sme boli všetci traja spokojní z novej spolupráce. Z fotenia sme ťahali ešte na Liptov, kde nás čakal beal s naštartovanou kamerou. Aj video vyšlo na viac než uspokojujúcej úrovni, takže sme boli ešte spokojnejší. Tesne pred západom slnka sa s Awiom pri Liptovskej Mare rozdeľujeme - on ide na východ, ja na západ. Kvôli malému Varanovi som oblečený kompletne v enduráckom, Awia zase kvôli R1 v kombinéze, stroje sme si však museli vymeniť. Určite som na tej R1 vyzeral fotogenicky s tou prilbou a vysokými čižmami... Veď sa aj po mne obzerali protiidúci motorkári!

R1 je dosť dobrý hltač kilometrov, tak som sa tešil na skorý príchod domov. Ešte natankujem tuto v Žiline a o chvíľu som doma... Dal som plnú, obsluhe podávam firemnú platobnú kartu. Terminál však hlási chybu... A znova a znova. Problém bol v tom, že z účtu odišla nejaká automatická platba a na benzín už neostalo. Kua, hotovosť pri sebe nemám! Awia je na ceste domov, ten asi ťažko niečo vyrieši, takže volám Harlymu, aby mi poslal prachy na môj súkromný účet. Prachy prišli, lenže aj z môjho účtu si to automaticky stiahlo nejakú omeškanú splátku, kua!!! Tak Harliaka znova otravujem, nech pošle prachy na firemný účet. To by nebol problém, keby banka práve nespustila technickú odstávku internet bankingu. Ostal som teda dosť rozladený, hladný a smädný... Za poslednú stovku, čo som pozbieral po všetkých kútoch peňaženky, si kupujem nejaké sladkosti a pre ukľudnenie ich žerem ako pitbul. Čo teraz? Zavolal som správnemu motorkárovi zezemu, ktorý býva kúsok odtiaľto. Benzín zacvakal, pokecali sme a bol som slobodný (vraj si chcel dať tesne pred mojím telefonátom pivo, mal som šťastie). Zeze jazdil aj na jogurtoch, tak som mu trochu porozprával o tej novej R1, ale on len: "to sú dnes už také hračkárske motorky..." Celá táto maškaráda trvala asi tri hodinky.

Po jednom jazdení sme boli tak strašne hladní, že sme sa šli nažrať aj do mnou nenávideného McDonaldu. Všetko sme zmastili, bordel z tácok hodili do koša a išli k motorkám. Kua, kde sú kľúče? Kua, boli na táckach a vyšupol som ich s tým bordelom do koša! Lenže kým sme sa vrátili ku košu, iniciatívny zamestnanec americkej nadnárodnej spoločnosti v ňom vymenil vrecia. Mal som pocit, že práve zjedené menu pôjde zo mňa v tej sekunde von, len som ešte nevedel, ktorým koncom. Tak som šiel so smútkom v očiach žobrať, nech mi to staré vrece prinesú a ja si to nájdem. Ochota bola a to až taká veľká, že jedna zamestnankyňa mi to našla sama. Síce jej to trochu trvalo (už som myslel, že smeti odviezlo smetiarske auto rovno na likvidáciu), ale nakoniec sme sa dočkali. Menu som normálne strávil a začal som nový život.

Ešte pred týmito udalosťami som šiel prevziať na test veľkého Varana. Veľkou náhodou preberal Awia v rovnakom čase nové GS, takže bolo jasné, že spravíme porovnávací test týchto dvoch protivníkov. Stretli sme sa na Šturci, cvakli zopár fotiek, ale potom prišla obrovská vodná stena a začalo pršať tak, ako to vidno len málokedy. Nálada bola na bode mrazu... Inak pozdravujem asi 50 členov maďarského Varadero klubu, ktorí určite tiež kvalitne zmokli tesne po tom, čo ma na parkovisku ani jeden z nich nepozdravil, nehovoriac o tom, že si nikto z nich nevšimol, že sedím na "kontroverznom" modeli 2007 (alebo žeby práve preto?)

Konala sa tretia spomienková jazda za zosnulých motorkárov. Krásne počasie, rekordný počet motoriek, učebnicová spolupráca s políciou. Len ma trochu rozladilo, že väčšina tých ľudí ani netušila, prečo tam hore na Šturec ideme...

Chalani z Motoride racing tímu si boli zajazdiť v Trenčíne na podujatí Race for fun. Ako názov napovedá, nešlo o žiadne veľké ceny či zbieranie bodov, skôr o dobré zajazdenie. Žeňo sa po štarte prepadol, ale nakoniec skončil tam, kde bol predtým, čiže na ôsmom mieste. Dôležitejšie je, že ich stajňový kamoš, Maťo, vyhral triedu amatérskych šesťstoviek (aj kvalifikáciu, aj pretek a to dosť suverénne).

Miestny jurský feťák mi spred domu ukradol mobil, ktorý som mal položený na motorke, kým som si odskočil do desať metrov vzdialenej garáže po nejaké veci. Vtedy som samozrejme netušil, že išlo o feťáka, ale prilba, rukavice ani kľúče ho nezaujímali, zobral iba rýchlopredajný mobil. V ňom som mal aj hot-line číslo na miestneho kápa, ktorý má takýchto týpkov z blízkeho okolia pod palcom, ale čoskoro som sa k nemu dopracoval a objasnil mu situáciu. Kápo vybavil všetko podľa mojich predstáv a mobil sa ku mne dostal veľkou obkľukou. Meno zlodejíčka mi samozrejme prezradiť nechcel.

Testovačiek, fotení a akcií je toľko, že nestíham makať na dome...

Júl

Testujeme dva extrémy - Gold Winga a 600 RR. Na Golďasi sedím prvýkrát a som z neho dosť na vetvy. S Gabikou si ho užívame naplno, krotí nás len nedostatok času. Veľmi by ma potešilo, keby som kvôli nemu musel riešiť priestorové problémy v mojej garáži (bol by iba ako piata motorka, hneď po VTR SP-2, dvoch šestkových RR a mojom Varanovi. A Afrike).

Ťaháme na Panoniaring na Ducati deň. Awia tam prišiel aj s Dadi, boli kompletne nabalení, po akcii totiž odchádzajú na cestu do Albánska. Nakrútili sme zopár dobrých kôl asi na piatich modeloch, medzi ktorými však vďaka dvom nemenovaným redaktorom nebol Hypermotard. Kua, ale povozil som sa na 1098! Awia žiaľ práskol na zem malú Multistradu...

Motoride racing tím to znova rozbalil v Brne, tentokrát na ukrutnú šesťhodinovku s ukrutnými 35-stupňovými teplotami. Štartoval s nimi aj vyššie spomínaný Maťo, ale ten sa vysekal, potom aj Robo, a tak chudákovi Žeňovi neostávalo nič iné, ako odstúpiť. Ten víkend bol poznačený mnohými pádmi.

Práce na dome idú rýchlosťou splašenej korytnačky.

August

Svalovica z jazdenia na Ducati dni ešte nestihla zmiznúť a už zase ťaháme na Panoniu, tentoraz na zelenú Kawasaki akciu. Awia sa stále fláka kdesi v Albánsku, čo by som si s ním možno aj rád vymenil, ale v tejto chvíli, keď pomaly zohrievam ZX-6R, asi aj on so mnou. Pojazdil som dosť kvalitne aj na litrovej ZX-10R a potom som si dal ako dezert Z 750. Práve ona sa mi dosť vryla do motorkárskej pamäte... Bol som sfúknutý za to, že po nete vypisujem, ako idú veci bez vedúceho ľahšie.

Už niekoľko týždňov sa nám v schránke váľa mail od jedného Bratislavčana, ktorý nám ponúkol jazdu na takmer novom Enfielde Bullet 500. Stále sme to akosi odkladali, až nám raz napísal znova, že odchádza na rok zo Slovenska, takže máme poslednú šancu. To už nezostával čas na riešenie, iba sme museli počkať kým skončia týždňové monzúnové dažde. Enfield je v dnešnej dobe striekačiek, ábeesiek, katalyzátorov a čo ja viem čoho ešte akýmsi vytrhnutím z reality. Akoby som mal stroj času, ktorý mi z minulosti prinesie nejakú vec do terajšieho sveta. Pohodičkové zvezenie... Igorovi touto cestou ešte raz ďakujem. Take care down there!

Žeňo, Robo a znova aj Maťo, chalani z Motoride racing tímu, štartovali na štvrtom dieli seriálu Czech endurance cup, ktorý sa šiel v Moste. Po prvom Robovom tréningu bolo jasné, že závod pôjde iba Žeňo a Maťo, lebo jeho koleno sa ešte nestihlo dať dokopy. Maťo vraj robí všetko na poslednú chvíľu, tak aj teraz dorábal nejaké veci na motorke večer pred štartom. Akosi však nespravil všetko ako mal, pretože po ostrom štarte mu odletela radička, tak ho musel vystriedať Žeňo (v tom momente sa prepadli na 40. miesto). Ten sa vyšplhal na osemnástu priečku, ale nakoniec skončili na dvadsiatke (resp. na ôsmom mieste v poradí amatérov). Takéto vytrvalostné preteky nie sú žiadna hračka a vraj to bolo na Maťovi, nováčikovi na takomto podujatí, aj patrične vidieť.

6. Stretnutie Motoride-ákov alebo upršaný Motoride Tour 2007 - po piatich rokoch, kedy nám prialo počasie, sme si užili kompletne upršaný víkend. Naviac sme si zlízli aj dávku kritiky za neskoré avizovanie akcie. Oba dôvody prispeli k nižšej účasti, ale myslím, že tí, ktorí prišli, neľutovali. V rámci upršaného výjazdu sme vyrazili do Liptovskej Osady a potešili a povozili detičky.

Koncom augusta sme ešte pripravili jednu akciu - 2. ročník Motoride Enduro Rally. Skvelá akcia, príjemná účasť, prišli aj chalani z Čiech. Len škoda zranenia Yankeeho a Technika. Z akcie máme skvelý 25-minútový film a kopu spomienok.

Keďže Race for fun v Trenčíne mal pozitívny ohlas, konal sa ešte raz. Náš tím tam samozrejme nemohol chýbať. Robo síce tréning odjazdil, ale do preteku nenastúpil. Maťo, klasika, celú sobotu nastavoval tlmiče, vymieňal gumy, odvzdušňoval brzdy, proste furt to mal rozobraté, ale podstatné je to, že v nedeľu vyhral a obhájil tak svoje prvenstvo z minulého preteku, aj keď ako sám povedal, teraz to bol riadny boj. Náš polepetko Žeňo, to je kapitola sama o sebe, celkom dobre štartoval z desiatej priečky a doletel na deviatej. Lenže on o tom nevedel, opakujem nevedel (nepozrel si oficálne výsledky), a preto nenastúpil do malého finále (už bol vyzlečený medzi divákmi, pil kofolku a podobne, z reprákov pritom vyhlasovali jeho meno...)

Po extrémnom návale povinností som sa kvalitne vyventiloval na deviláckom Besnení čertov. Konečne! Som šťastný aj z toho, že splašená korytnačka dorazila do cieľa, dom je zvnútra provizórne hotový.

September

Nemožné sa stalo skutočnosťou, po roku driny na dome sa s manželkou a synom behom jedného dňa kompletne presťahujeme. Provizórium, ale vlastné... Pozdravujem Igora, ktorý mi so stavbou celý rok dosť pomáhal (dójdi už na čaj, ty vajčák).

Po kratučkom rande so zaujímavým Hypermotardom sme s testovacou KTM 990 Adventure vybehli na motokrosovú trať v Lovčici. Všetko išlo ako po masle, pekne som si zdriemol kým ju chalani nafotili a tesne pred odchodom, keď už sme boli takmer vychystaní, som ju šiel ešte trochu popreháňať po príjazdovej ceste. Keby som nemal tento nápad, ušetril by som ju od škrabancov a poohýbaných dielov, lebo svojou blbosťou som ju ľahol. Asi som išiel príliš prudko na prednú (ABS bolo vypnuté), čo sa na mokrej tráve a blate nevypláca, takže to skončilo mojim preletom nad kukučím hniezdom, vlastne preletom cez riadidlá. KTM nebola jediná, kto utrpel zdravotnú ujmu - jej ľavá rukovať totiž išla presne medzi moje nohy, pričom päť centi od môjho, ehm, rozmnožovacieho traktu, zanechala krásnu rôznofarebnú modrinu vo veľkosti papiera formátu A5.

KTM mala vlastne iba kozmetickú vadu, inak všetko fungovalo ako má. Preto som s ňou šiel aj na jednu párty do Trnavy, kde bola na široko-ďaleko jediné enduro, navyše celé od blata, čo ostro kontrastovalo s okolitým chrómom. Na tejto párty sme nečakane vyskúšali aj nového Night Roda a staršieho V-Roda. Na ňom vlastne išiel iba Harly, aj to dosť komicky, lebo po chvíli mu došiel benzín (omylom zišiel na diaľnicu, pumpy nikde, hehe). Zachránil ho campa privezeným benzínom.

Posledný podnik CEC sa išiel znova v Brne a chalani štartovali po minulom nedokončenom preteku opäť v plnej trojke (Žeňo v novej, kozmicky bielej kombinéze PSI, ktorú pár dní predtým pokrstil na panoniaringovom štrku). Lepšie povedané, okrem kombinézy pekne očesal aj motorku, takže mal ukrutne málo času na opravu a splašenie nových plastov. Nakoniec sa podarilo, sú v ešte kozmickejšej bielej než kombinéza. Závod sa im inak celkom podaril, aj Maťo išiel dosť dlho. Celkovo skončili na dvanástom mieste, vo svojej triede na šiestom. V konečnej výsledkovej listine im po piatich pretekoch, z ktorých jeden nedokončili, patrí veľmi pekné siedme miesto. Gratulujeme a tešíme sa ešte lepší výsledok v budúcom roku (radi vám prídeme obsmŕdať aj do boxov)!

Koncom mesiaca sme vyrazili do Paríža na výstavu, ktorá ukázala svetu väčšinu noviniek pre rok 2008. 1500-kilometrová štreka ubehla v aute dosť v pohode, teda až na strašnú kosu a neustály dážď. Výstavu a môj obľúbený Paríž hodnotím kladne, palec dole dávam zase otrasnému počasiu, vysokým cenám všetkého možného, otravným počerným mestským šmelinárom, otrasne chutiacim Gauloiseskám a čudným hosťom v hoteli (spalo sa hocikde na chodbe, kričalo sa, pár izieb od nás niekoho bodli nožom...)

Október

V polovici októbra sme si dali brutálnu bojovú poradu v Tatrách. Zloženie bolo nasledovné: vedúci Tomáš Hajduch - Awia, Jaro Harly Jerga, fotograf cacao, šporťák Brambo, kameraman beal a ja, len grafik AcHeRoN nemohol prísť, škoda. Kecali sme o uplynulej sezóne a mudrovali, čo robiť v tej ďalšej. Výtrysky našej geniality boli hodné Nobelovej ceny, ale či sa sny premenia na skutočnosť, uvidíme až o rok. Okrem mudrovania sme aj dosť drístali, pričom vtipom roka sa stal tento:

Do sanitky nastupuje doktor, sestrička, študent a praktikant. Zrazu sa doktor začne dusiť, až sa zvíja na zemi. Sestrička mu švihne kabelkou po hlave a doktor sa postaví, akoby sa nič nestalo. Potom sa začne dusiť praktikant, tiež sa váľa po zemi, až chytá fialovú farbu. Sestrička ho z celej sily buchne kabelkou po chrbte a praktikant znova normálne dýcha. Študent neverí vlastným očiam, tak sa pýta sestričky:
- prosím vás, tak dlho už chodím do školy, ale toto nás tam teda neučili, to som v živote nevidel. Ako ste ich uzdravili?
Spredu sa ozve šofér sanitky:
- to si nevšímaj, jej sa včera obesil muž a oni si z nej robia srandu.

Počasie nám ešte ako-tak prialo, takže sme ešte stihli otestovať pravé enduro BMW Xchallenge a dva motardy - Husqvarnu SM a BMW Xmoto. Práve na týchto dvoch posledných strojovniach sme sa s Awiom názorovo nezhodli asi najviac z celého roka.

Na Slovensko dorazila nová KTM 690 Rally pre Katriňáka. Na tomto modeli išlo Dakar 2007 iba zopár jazdcov továrenského KTM tímu a všetci si pochvaľovali. Niekoľko týždňov nato tu bola už aj Jakešova motorka a obe im boli oficiálne odovzdané.

November

Pokojné vody relatívneho ničnerobenia rozvlnila len výstava v Miláne, na ktorú šiel Awia a Beal. Takpovediac naživo sme zverejňovali fotky jednotlivých noviniek hneď po skončení tlačoviek. Trochu som chalanom aj závidel, videli tam pekné kúsky...

December

Prenechám priestor vedúcemu, Tomáš Hajduch - Awia máš slovo:

Mesiac plný stresu, prípravy na Dakar, dakarské tlačovky a kooooopa vecí, ktoré treba stihnúť predtým, ako sa na mesiac vyparím. To som však netušil, čo ma ešte čaká. Cestou na predstavenie nových modelov KTM v Bratislave dostávam skoro ráno na rýchlostnej ceste za Zvolenom šmyk na mojom aute. V tej rýchlosti platia fyzikálne zákony akosi inak. Možno to poznáš, skôr ako sa stihneš nadýchnuť, je po všetkom. Po niekoľkých pokusoch zrovnať auto dostávame hodiny a končíme v zvodidlách. Dadi-ne slzy sú na mieste, ale na tú biedu to dopadlo ešte dobre, nie sme vôbec zranení. Auto však už po vlastných ďalej nepôjde. Bodku za týmto smolným divadlom dáva môj pád do otvoreného kanála (ustúpil som krok dozadu a poklop kanála zrejme niekto ukradol) takpovediac pod dohľadom polície a hasičov. Nuž ako sa vraví: na posraného aj hajzel spadne.

Do konca mesiaca to však nebolo všetko. Tlačiareň nám ani po mnohých urgenciách nevytlačila Motoride info. V pondelok 17. 12. ruším objednávku, veď kvôli sviatkom by sa časopis do predajní dostal najskôr asi v januári... Aká bude budúcnosť tohto projektu, sa ešte uvidí. Každopádne niečo chystáme.

Záver

Od marca tohto roku sme pre vás otestovali alebo vyskúšali viac ako 30 motoriek a skútrov, pozreli sme sa aj na doplnky, alarmy, pomôcky, boli sme na významných výstavách a jednoducho sme vám prinášali všetko zaujímavé. Ako som už písal v úvode tohto súhrnu, sme iba začínajúca redakcia a určite sme sa dopustili niekoľkých chýb, na ktorých sme sa ale poučili. O to skúsenejší budeme v budúcej sezóne - a ja verím, že vy všetci budete zase spokojnejší.

Otázky na členov redakcie

Na záver som sa rozhodol vyspovedať členov redakcie. Zvolil som päť rovnakých otázok a začnem pekne od seba.

Tomáš Hajduch - Awia - Tomáš Hajduch - šéfredaktor

1. Najlepšia motorka roku a prečo?
Ťažko dať len jedného víťaza, skvele som sa celý týždeň bavil na motarde Yamaha XT 660X, na ktorom vznikla pre mňa asi najlepšia fotka sezóny. Z naháčov ma zaujala ER-6 od Kawy a super jazdu som si užil aj na oboch kríldach od Hondy (Goldwing aj S-Wing) Nuž a kopu blata a neuveriteľnej zábavy som si užil na testovačke v Šenkviciach, kde ma museli z trate doslova vyhnať.

2. Najväčší zážitok sezóny (kedy sa ti zastavil dych)?
V tom pozitívnom duchu to bolo okruhové jazdenie, posunul som svoje schopnosti o poriadny kus dopredu. Nepríjemným zážitkom (kde sa mi však doslova zastavil dych) bola nehoda v decembri na aute. Uvedomil som si ako málo niekedy stačí...

3. Čo plánuješ na nadchádzajúcu sezónu?
Tá nastávajúca sezóna pre mňa začína už o niekoľko málo dní. Už prvého januára vyrážame na Dakar. Okrem tejto výpravy mám na budúci rok kopu plánov a dúfam, že sa mi podarí väčšinu z nich aj realizovať.

4. Čo ti liezlo najviac na nervy?
Absolútny nedostatok času. 24 hodín je pre mňa málo, potreboval by som aspoň dvojnásobok, možno by som z toho vedel čas ušetriť aj mojej rodine...

5. Na čo sa najviac tešíš v sezóne 2008 (motorka, motoakcia, športové podujatie)?
Samozrejme na Dakar, teším sa, že budem aspoň čiastočne pri tom. Potom sa teším na novinky 2008, trojlístok Transalp, F 800 GS a Tenere. Verím, že rozšírime testy o ďalšie značky a že sa náš kolektív rozšíri.

Peter Fischer - Peter Fischer - redaktor

1. Najlepšia motorka roku a prečo?
Ťažko povedať jednu, najlepšie som vymenoval vo svojich "plusoch" tohto roka. Nebudem však ďaleko od pravdy ak poviem, že Gold Wing ma oslovil najviac.

2. Najväčší zážitok sezóny (kedy sa ti zastavil dych)?
Nebudem hovoriť o pozitívnom zážitku, ale negatívnom, a tým bola Awiova havária na aute. Celú sezónu som paradoxne nemyslel na to, aké máme rizikové hobby, až koncom roka, keď sa stalo toto, som si musel sadnúť a trochu porozmýšľať nad našou zraniteľnosťou.

3. Čo plánuješ na nadchádzajúcu sezónu?
Keďže som už dlho nikde nebol, tak konečne niekam vypadnem.

4. Čo ti liezlo najviac na nervy?
Nemôžem napísať, vedúci by to nezverejnil, hehe!

5. Na čo sa najviac tešíš v sezóne 2008 (motorka, motoakcia, športové podujatie)?
Dakar, nový Transalp, CB 1000 R, DN-01 a Tenere.

Jaro Harly Jerga - Jaroslav Jerga - CCC redakor a grafik

1. Najlepšia motorka roku a prečo?
Yamaha Midnight Star 1300, jediná motorka v mojom živote pri ktorej som zažil všetky tie kúúl pocity spájané s motorkami.

2. Najväčší zážitok sezóny (kedy sa ti zastavil dych)?
Keď som prvýkrát v živote položil v zátačke stupačku, no a samozrejme dovolenka pri mori.

3. Čo plánuješ na nadchádzajúcu sezónu?
Zarobiť peniaze na ozajstnú motorku :o))

4. Čo ti liezlo najviac na nervy?
Nedostatok voľných dní.

5. Na čo sa najviac tešíš v sezóne 2008 (motorka, motoakcia, športové podujatie)?
Asi Honda DN 01, ak sa to vôbec dostane na Slovensko.

cacao - Dominik Juriš - fotograf

1. Najlepšia motorka roku a prečo?
Huska TE 610. Lebo je to motard. S určitými chybami, ale kus zábavy na objednávku máš na dlani.

2. Najväčší zážitok sezóny (kedy sa ti zastavil dych)?
To, že som sa vôbec dostal do redakcie Motoride. Aj keď som to párkrát obanoval a zas sa z toho tešil a zas obanoval, a tak podobne. Prvá sezóna je asi najväčší zážitok. A tiež Pionier Cup na záver.

3. Čo plánuješ na nadchádzajúcu sezónu?
Konečne si spraviť dovolenku na motorke po Slovensku. Resp. konečne si spraviť motorkovú dovolenku.

4. Čo ti liezlo najviac na nervy?
Jednoznačná dominancia Ducati v MotoGP :-) Mohli sa trochu dohodnúť a spraviť to zaujímavejšie pre diváka. Bolo to ako keď jazdil Mike Doohan.

5. Na čo sa najviac tešíš v sezóne 2008 (motorka, motoakcia, športové podujatie)?
Dakar, Transalp a KTM-ky, a ešte... Dopad prvých letných dní na oblečenie našich polovičiek :P

Brambo - Peter Barborjak - športredaktor

1. Najlepšia motorka roku a prečo?
Honda CBR600RR 2007, lebo som si už na Hondy privykol a najviac ma oslovila, viac by som vedel povedať, keby som ju mal v garáži.

2. Najväčší zážitok sezóny (kedy sa ti zastavil dych)?
Najväčší zážitok je stáť na štarte preteku, vtedy sa síce dych nezastaví, ani pochody v hrubom čreve...

3. Čo plánuješ na nadchádzajúcu sezónu?
Mať veľa času a byť na moto častejšie ako tento rok (snívajte s nami). A možno výmena motorky.

4. Čo ti liezlo najviac na nervy?
Málo času.

5. Na čo sa najviac tešíš v sezóne 2008 (motorka, motoakcia, športové podujatie)?
KTM 690 Duke, KTM RC8, preteky GP a WSBK v Brne (aj ostatné).

beal - Marián Illeš - videoredaktor

1. Najlepšia motorka roku a prečo?
Neviezol som sa ani na jednej, ale keby som mohol zahodiť zdravý rozum a triezve uvažovanie, beriem R1. Každému je jasné prečo - super turistika, kopa úložného priestoru, originál kufre, spotreba, pohodlie, centrálny stojan, kardan, turistické plexi, za tie prachy to dávajú hneď v sérii.

2. Najväčší zážitok sezóny (kedy sa ti zastavil dych)?
Dych sa mi zastavil len raz, keď som nechtiac spracoval futbalovu loptu prsiami a to sa mi zdalo, že stojí kurevsky dlhooooo.

3. Čo plánuješ na nadchádzajúcu sezónu?
Dožiť sa zdravý jej konca. A snáď Portugalsko, ak bude dobrá konštelácia hviezd.

4. Čo ti liezlo najviac na nervy?
Trvalé príkazy v banke, ktoré ma hneď po prijatí výplaty pripravili o možnosť poriadne si zajazdiť. A musim povedať, že kvalitne na nervy mi liezli aj felície, ktoré ma v pohode obiehali na diaľnici cestou domov od mora (beštie, toto leto vám ukážem!)

5. Na čo sa najviac tešíš v sezóne 2008 (motorka, motoakcia, športové podujatie)?
Na vyučtovanie za plyn, kde budem mať prvýkrát preplatok. A snáď si aj viac zajazdím ako túto sezónu.

Slovíčko od vedúceho na záver :-)

Využijem ešte pár posledných riadkov. Máme za sebou náročný rok a som rád, že sme sa pustili aj do projektov, do ktorých by iní nešli. Ako sa vraví, kto nič nerobí, nič nepokazí. My sme sa pustili do pre nás nových vecí a, samozrejme, pritrafili sa aj chybičky, veci, ktoré sa nestihli načas, alebo vôbec v rámci roka 2007.

Ďakujem touto cestou všetkým, ktorí pridali ruku k dielu, členom redakcie, ale aj vám ostatným, ktorí ste prispeli kvalitnými cestopismi a článkami počas roka.

Srandička na záver

Pozri si, ako vyzeral motoride.sk po prvom roku svojej existencie.